ostatný
I. príd.
1. všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (-o) z nejakého celku: o-í žiaci nech odídu, o-é veci pošlem poštou, o. nábytok sme predali; vždy bol lepší ako o-í iní
2. posledný (význ. 2), nedávny: v o-om čase, o-é udalosti
3. jediný, zvyšujúci, posledný: toto sú moje o-é peniaze
4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný, posledný: mali ju za najo-šiu dievku
II. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, posledný, op. prvý: o. vozeň súpravy, v rade stál o.; je to o. raz naposledy
III. ostatné s. jediné zvyšujúce, posledné, všetko: dám ti aj (to) o.
ostatné -ného s. ▶ čo sa zvyšuje al. zostáva, posledné, všetko: všetko o. musí ísť bokom; dala jej o., čo mala; o. si vezmi; o. už nechaj na nás; Mama však už bola taká, a myslela to úprimne, aj s pacientmi, aj so všetkým ostatným [...]. [V. Handzová]; Verte, tomu ostatnému sa nedalo zabrániť. [A. Hykisch]
(jeden) ostatný; (bez) ostatného; (k) ostatnému; (vidím) ostatného; (hej) ostatný!; (o) ostatnom; (s) ostatným;
(dvaja) ostatní; (bez) ostatných; (k) ostatným; (vidím) ostatných; (hej) ostatní!; (o) ostatných; (s) ostatnými;
(jeden) ostatný; (bez) ostatného; (k) ostatnému; (vidím) ostatný; (hej) ostatný!; (o) ostatnom; (s) ostatným;
(štyri) ostatné; (bez) ostatných; (k) ostatným; (vidím) ostatné; (hej) ostatné!; (o) ostatných; (s) ostatnými;
(jedna) ostatná; (bez) ostatnej; (k) ostatnej; (vidím) ostatnú; (hej) ostatná!; (o) ostatnej; (s) ostatnou;
(jedno) ostatné; (bez) ostatného; (k) ostatnému; (vidím) ostatné; (hej) ostatné!; (o) ostatnom; (s) ostatným;
(dve) ostatné; (bez) ostatných; (k) ostatným; (vidím) ostatné; (hej) ostatné!; (o) ostatných; (s) ostatnými;