Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ostať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. nevzdialiť sa z miesta, zostať, pobudnúť: o. vonku, o. na večeru, o. pri dieťati

2. zotrvať v nezmenenom stave, zostať: o. sedieť; o. v platnosti; tak to nemôže o., o-lo to pri starom

3. ocitnúť sa (náhle) v istom stave, zostať: o. celkom sám, o. v pomykove, o. vdovou, o. bez peňazí

4. stať sa zvyškom, zvýšiť (sa), zostať: od obeda o-li zvyšky; neo-l mu už čas; nič neo-lo po ňom

5. zaostať: nevládal, o-l vzadu

o. ako obarený, ako (soľný) stĺp zmeravieť (od strachu ap.); o. niekomu na krku byť príťažou; nech to o-e medzi nami nech je to utajené; expr.: o. v suchu neutrpieť ujmu; o. na suchu bez prostriedkov; o. na ocot nevydať sa; neo-lo po ňom ani chýru, dychu, slychu zmizol; o. bez seba a) upadnúť do bezvedomia b) byť ohromený; o. v hanbe byť nepovšimnutý, zahanbený ap.; neo-l kameň na kameni všetko sa zničilo; o. na chvoste zaostať;

nedok. ostávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ostať ostane ostanú ostaň! ostal dok.

ostať ostane ostanú ostaň! ostal ostanúc ostanie dok. (I} v plnom t 1. (s kým; pri kom, pri čom) ▶ nevzdialiť sa od niekoho, od niečoho, nenechať bez svojej prítomnosti; syn. zostať: o. pri lôžku pacienta; ostaň dnes so mnou!; niekto musí o. pri batožine; prečo si pri nej neostal bdieť?
2. (kde) ▶ istý čas sa nevzdialiť z miesta, pobudnúť niekde; syn. zostať: ostanem radšej dnu, vonku fúka; v miestnosti nikto neostal; rozhodli sme sa o. do rána; nemôžeš o. do zajtra?; o. na noc u priateľky prenocovať u nej; Otec sa ukrýval v horách. Doma ostali ženy s deťmi. [Sme 2009]ostať doma s deťmi nenastúpiť do zamestnania po ukončení (zákonnej) materskej dovolenky al. prestať pracovať kvôli starostlivosti o deti
3. (s neurčitkom/s vedľajšou vetou; ø) ▶ zotrvať s istým cieľom niekde; syn. zostať: o. pomáhať pri upratovaní; ostali doma pozerať televíziu; ostal dlhšie v práci, aby dokončili projekt; Všetci odišli, len piati sme ostali do konca, kým sa všetko nevypilo. [J. Lenčo]
4. (s kým; pri kom; ø) ▶ zotrvať s niekým (vo vzťahu, v partnerstve, manželstve a pod.); syn. zostať: naši ostali spolu až do smrti; ostala pri mužovi 25 rokov; ak by som s ním ostala, celá rodina by sa mi otočila chrbtom
5. (kde) ▶ (o veciach) vyjadruje stav, keď je niečo nechané al. zabudnuté; syn. zostať: veci ostali v kufri; čiapka ostala v skrini; kľúče ostali na stole; hľadá lístok, asi ostal doma
6. iba v 3. os. (z čoho, zried. z koho; po čom, po kom; komu) ▶ stať sa poslednou zachovanou časťou (často aj zmenenou, poškodenou) al. podobou objektu, látky, javu, fyzického al. duševného prejavu človeka; syn. zostať: vo fľaši ostalo trochu vína; ostalo nám ešte niečo na účte?; z hradu ostali iba ruiny; ostali mi po nej len spomienky; po dávnom etniku ostali iba zemepisné názvy; to je všetko, čo nám ostalo; z pokusu o úsmev ostal len bolestný úškľabok; ostal z neholen odvar chlapa; ostala z nej závistlivá fúria; [...] mať dieťa je náročná práca, popri ktorej vám veľa času na iné veci neostane. [P. Nagyová-Džerengová]; Je to asi tým, že v každom z nás ostal ešte kúsok z chlapca. [KN 2008]; neos. z duba veľa neostalo
7. (komu (po kom)) ▶ (často o majetku) v dôsledku smrti majiteľa, hlavy rodiny, zmenou životných podmienok a pod. sa dostať do vlastníctva, starostlivosti niekomu inému: syn. zostať: ostal jej byt po rodičoch; Čísla časopisu, ktoré po ňom ostali, sú súčasťou môjho rodinného striebra. [J. Štrasser]; Prianím zakladateľa bolo, aby firma navždy ostala v rukách ich rodiny. [HN 2009]
8. (ø; pri čom) ▶ trvalo al. istý čas nezmeniť činnosť al. stav, zotrvať; syn. zostať: o. pri pive, pri víne piť iba pivo, víno; ostal pri učení dlhý čas; ostali spolu na jednom pracovisku; chvíľu tak ostali, opretí vedľa seba; nechceli o. pri jednom dieťati; neos. ostalo pri bezgólovej remíze
9. (do čoho) ▶ (o časovom úseku) uplynúť pred realizáciou, pred dejom al. stavom, ktorýnastať: do začiatku semestra ostalo pár dní; do konca trestu mu ostalo šesť mesiacov
10. (po čom, po kom) ▶ vzniknúť, utvoriť sa ako dôsledok, následok niečoho; syn. zostať: na tričku ostali fľaky; po záplavách, po zemetrasení ostala spúšť; po kiahňach jej ostali jazvy; prišli o všetko, ostal im len holý život; podniky skrachovali, ostali po nich nesplatené záväzky; pren. Dievčatám sa páčil – zmužnel, na tvári mu ostali stopy skúšok. [L. Ballek]
11. (na kom, na čom) ▶ pretrvať, zvýšiť sa ako povinnosť pre niekoho: celý dom ostal na ňom; opatera ostala na ich rodine; upokojovanie ostalo na mne; Ak nie ste manželia a žijete len ako partneri, tak sa môže stať, že dlh v banke ostane na vás [...]. [HN 2010]
12. ▶ pretrvať v istom stave; syn. zostať: tento návyk mi ostal dodnes; trojgólový rozdiel ostal aj 5 minút pred koncom; Istoty zmizli, ostali len pochybnosti. [S. Lavrík]
13. (bez čoho) ▶ neželane prísť o niečo; dostať sa do istého, obyč. nepríjemného položenia, stavu; syn. zostať: po úraze ostal na invalidnom vozíku stal sa nemobilným, nemohol chodiť; tisícky domácností ostalo bez elektriny, bez vody; po chemoterapii zo dňa na deň ostala bez vlasov
14. (po kom) ▶ stať sa opusteným, zanechaným niekým, obyč. v dôsledku trvalého odchodu, smrti, zmiznutia niekoho, nejakej tragédie a pod.; syn. zostať: ostali po ňom dve deti; umrela pri operácii, ostali po nej siroty; všetci cestujúci zahynuli, ostali po nich nešťastné rodiny
II. vo funkcii pomocného fázového slovesa (s neurčitkom) ▶ vyjadruje neprerušené trvanie deja, obyč. so slovesami s významom deja konaného na mieste, neprestať, neprerušiť sa; syn. zostať: o. sedieť, ležať; po páde ostal visieť na lane; ostal žiť v zahraničí; ostali čakať predo dvermi; mesto na konci vojny bombardovali, ale náš dom ostal stáťi lexikalizované spojenie; [...] snažil sa postaviť a štveral sa popri múre, ale ostal kľačať a znehybnel. [D. Dán]ostať stáť zastaviť sa
III. vo funkcii pomocného sponového slovesa 1. ▶ vyjadruje trvanie stavu, ktorý v istom momente nastal; syn. zostať: o. slobodný; o. verný niekomu a) zachovať manželskú, partnerskú vernosť b) trvalo preukazovať niekomu oddanosť; ostaňte pokojní!; ostali priatelia; dvere ostali otvorené; firma im ostala dlžná tisícky eur; susedia ostali zaseknutí vo výťahu; naše tajomstvá navždy ostanú skryté; hudba ostala mojou láskouostať starým mládencom ostať slobodný; ostať starou dievkou (posmešne al. žartovne) nevydať sa
2. ▶ v dvojčlenných vetách v spojení s podstatnými al. prídavnými menami vyjadruje náhlu zmenu stavu, stať sa nejakým; syn. zostať: spočiatku o. smutný, prekvapený; o. zaskočený prísť do rozpakov; o. bez matky, bez otca stať sa sirotou; ostala vdovou; deti ostali sirotami; na staré kolená ostali celkom sami
3. ▶ v jednočlenných vetách v spojení s príslovkou vyjadruje náhlu zmenu stavu, nastať; syn. zostať: v telefóne ostalo ticho; ostalo mu zle od žalúdka; Naraz mu ostalo teplo. Prestal na chvíľu kopať a vyzliekol si košeľu. [I. Kšiňan]; náhle letné búrky, po ktorých ostalo chladno ako v októbri [S. Lavrík]
IV. ako formálne sloveso, ktoré tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie; syn. zostať: ostať bez dozoru nemať nad sebou kontrolu al. ochranu; niečo ostalo/neostalo bez následkov niekto nezanechal al. zanechal nepríjemné, istým dejom vyvolané negatívne dôsledky; niečo ostalo/neostalo bez odpovede niekto nereagoval/reagoval na vzniknutú situáciu al. na položenú otázku; niečo ostalo/neostalo bez povšimnutia niekto niečo nezobral/zobral na vedomie, zaregistroval to; niekto ostal bez pomoci nikto mu nepomohol; ostať na slobode nebyť uväznený; ostať o hlade byť hladný, nejesť (dlhší čas); ostať pod kontrolou byť kontrolovaný; ostať v anonymite zámerne utajiť svoje meno; ostať v kontakte/v styku s niekým neprerušiť vzťah, komunikáciu, pravidelne sa stretávať, písať si, volať si; niečo niekomu ostalo al. niekto niekomu ostal v pamäti/hlave/srdci niekto si niekoho dobre pamätá, zachováva spomienku na niekoho, pociťuje k niekomu naďalej emóciu; ostať v platnosti platiť, mať platnosť; ostať v pomykove zneistieť; ostať v strehu byť ostražitý, bdelý; niečo neostane bez trestu bude to potrestané
fraz. ostať ako kôl v plote/[sám] ako prst byť celkom sám, opustený; ostať ako omráčený zažiť veľké prekvapenie a byť z toho zarazený; ostať [stáť] ako obarený znehybnieť na okamih od silného, obyč. negatívneho prekvapenia, zmeravieť od strachu; ostať ako pamiatka na niečo zachovať sa (z niečoho); ostať ako prikovaný znehybnieť, ostať bez pohybu; ostať ako skamenený od hrôzy, hanby, úžasu byť bez pohybu, nehybne stáť; ostať [stáť] ako soľný stĺp znehybnieť od prekvapenia; nech to ostane medzi nami treba o tom mlčať; neostal nikomu nič dlžný vždy všetko vrátil, oplatil (obyč. zlé, nepríjemné); neostalo/neostane len/iba pri slove/slovách po slovách nasledovali, budú nasledovať skutky; neostalo/neostane len pri sľuboch/sľube sľúbený záväzok sa realizoval, realizuje; neostalo [len] pri jednom poháriku niekto vypil al. spoločnosť vypila značné množstvo alkoholu; neostalo po niekom, po niečom ani chýru [, ani slychu] niekto sa stratil, niečo sa stratilo; neostalo po niekom, po niečom ani stopy/pamiatky niekto sa stratil, zmizol, niečo sa stratilo, zmizlo; neostane nič iné, len... výraz rezignácie, niet iného východiska; niečo ostalo iba/len na papieri niečo nebolo zrealizované, uvedené do praxe, do života, niečo existuje, platí iba zdanlivo, nie naozaj, nie reálne; niečo ostalo niekomu na pleciach niekto je za niečo zodpovedný; niekde neostal kameň na kameni všetko bolo zničené; ostal mu v rukách čierny Peter al. ostalo mu na krku niečo musí znášať (negatívne) dôsledky rozhodnutia niekoho iného al. nepriaznivo sa vyvíjajúcej situácie; ostali [mu/jej/im] len oči pre plač nastala bezútešná situácia (pre niekoho); publ. ostaňte s nami! sledujte televízny, rozhlasový program aj naďalej, neodchádzajte od prijímačov; (o človeku) ostať na krku niekomu dostať sa do situácie, keď sa oňho musí niekto iný starať, byť niekomu na ťarchu; ostalo iba pri slovách nič sa nezmenilo, nenasledovali žiadne skutky; ostalo po ňom prázdne miesto o niekom, kto po odchode al. smrti chýba ostatným; ostalo/ostane to v rodine istá dôverná informácia, aktivita je určená len pre úzky okruh známych, rodinných príslušníkov; zastaráv. ostať bez chleba stratiť zamestnanie; publ. ostať bez medaily neumiestniť sa na jednom z troch popredných miest v súťaži, skončiť obyč. štvrtý; ostať bez peňazí/groša ocitnúť sa bez finančných prostriedkov; ostať bez seba veľmi sa rozrušiť (od radosti, hnevu); ostať celý/celkom bez seba a) byť ohromený, udivený, veľmi sa čudovať b) veľmi sa rozrušiť (od radosti, hnevu); ostať bez domova al. ostať bez strechy nad hlavou nemať kde bývať, prísť o prístrešie, o bývanie, byť bez domova, príbytku; ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; ostať bokom/mimo nezúčastniť sa na niečom, nebyť aktívny; expr. ostať holý/na holom byť bez peňazí, bez akýchkoľvek prostriedkov; ostať medzi živými prežiť nebezpečenstvo smrti, zachrániť sa; ostať medzi štyrmi stenami žiť v odlúčenosti, osamote, bez kontaktu s ľuďmi; ostať na chvoste [tabuľky/peletónu/vývoja ⟨r⟩a⟨/r⟩⟨r⟩ ⟨/r⟩⟨r⟩pod⟨/r⟩⟨r⟩.⟨/r⟩] byť na poslednom mieste, zaostávať; ostať na mŕtvom bode nijako nepostupovať vo vývine, vzťahoch a pod.; ostať na ocot a) nenájsť uplatnenie, zostať nevyužitý, nepovšimnutý, byť v niečom obídený b) (posmešne al. žartovne o dievčati) nevydať sa; ostať na posmech stať sa objektom, predmetom posmeškov, škodoradosti; ostať na polceste nedokončiť niečo začaté, nevytrvať v začatom diele; hovor. ostať na suchu a) ocitnúť sa bez prostriedkov b) byť bez jedla, bez pitia; hovor. ostať na ulici nemať kde bývať, prísť o prístrešie, o bývanie, byť bez domova, príbytku; ostať nažive prežiť nebezpečenstvo smrti; ostať o žobráckej palici ocitnúť sa v hmotnej núdzi; ostať pozadu zaostať v istej činnosti, nenapredovať; ostať pri svojom nezmeniť svoje rozhodnutie; ostať pri zemi a) zachovať rozvahu, rozvážne, uvážene konať b) rozmýšľať reálne, triezvo; ostať s dlhým nosom nič nedosiahnuť, byť sklamaný; ostať sám sebou zachovať si svoju individualitu; ostať [slepý‚] hluchý a nemý náročky si niečo naliehavé nevšímať, nevenovať tomu pozornosť; ostať [stáť] s otvorenými ústami byť začudovaný; ostať tak byť bez zmeny, tak ako predtým; ostať v hanbe a) byť nepovšimnutý na spoločenskom podujatí b) byť potupený, zahanbený v dôsledku nejakého zlyhania c) zastar. čakať nemanželské dieťa; publ. ostať v hre a) nestratiť dôležitosť, význam, zachovať si svoje postavenie, miesto b) mať možnosť aj naďalej sa zúčastniť na niečom; expr. ostať v suchu neutrpieť ujmu; ostať v posteli cítiť sa nezdravo, byť chorý; ostať v niečích rukách/v rukách niekoho ocitnúť sa v situácii, keď o niekom rozhodujú iní; ostať verný niečomu zachovať si trvalý, oddaný vzťah k niečomu; ostal z neho/z nej iba tieň al. ostala z neho/z nej iba troska/ruina o človeku, ktorý telesne al. duševne upadol; všetko ostalo/ostane po starom nič sa nezmenilo, nezmení
nedok. k I 1 11, II – IVostávať


ostávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (I} v plnom význame 1. (s kým; pri kom, pri čom) ▶ nevzďaľovať sa od niekoho, od niečoho, nenechávať bez svojej prítomnosti; syn. zostávať: o. často pri rodičoch; ostávala s chorým dieťaťom doma; matka ostávala pri synovom lôžku celé dni
2. (kde) ▶ istý čas sa nevzďaľovať z miesta, zotrvávať niekde; syn. zostávať: dokedy ostávaš na oslave?; niekedy ostávam v práci dlhšie; cez deň ostávala doma sama; psík nechce o. vonku
3. (s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ zotrvávať s istým cieľom niekde; syn. zostávať: veľakrát ostávala pracovať do polnoci; páči sa mi tu, preto tu ostávam; hasiči ostávajú, aby zabránili šíreniu požiaru
4. (s kým; pri kom; ø) ▶ zotrvávať s niekým (vo vzťahu, v partnerstve, manželstve a pod.); syn. zostávať: partneri často ostávajú spolu len kvôli deťom; napriek všetkým ťažkostiam ostávala s ním; jedným z dôvodov, prečo týrané ženy ostávajú pri mužovi, je, že nemajú kam ísť
5. (kde) ▶ (o veciach) byť ponechaný na nejakom mieste; syn. zostávať: autosedačky pre deti ostávajú v aute; batožina ostáva v autobuse; doklady ostávajú u zamestnávateľa
6. (z čoho, zried. z koho; po čom, po kom; komu) ▶ byť poslednou zachovanou časťou al. podobou objektu, látky, javu, fyzického al. duševného prejavu človeka; syn. zostávať: ostáva iba jedna možnosť; po vrabcoch ostávali stratené pierka; po syre ostáva v ústach slaná chuť; z drogovo závislých ostávajú ľudské trosky; nám ostáva len smútok v srdci; po stálom nosení ostávala z látky iba riedka osnova; Každý z nás je tým, čo po ňom ostáva. [J. Lenčo]; neos. z platu mu ostávalo len veľmi málo
7. (komu (po kom)) ▶ (často o majetku) v dôsledku smrti majiteľa, hlavy rodiny, zmenou životných podmienok a pod. sa dostať do vlastníctva, starostlivosti niekomu inému; syn. zostávať: ostával im zisk z prenájmu bytu; v minulosti majetok ostával najstaršiemu dieťaťu; Po chudobných neostávajú hrady, zámky, kaštiele [...], ani preplnené archívy. [L. Ťažký]
8. (pri čom; ø) ▶ trvalo al. istý čas nemeniť stav, činnosť, zotrvávať; syn. zostávať: o. vo funkcii; o. v cirkvi; ostával pri svojom humornom štýle; Dobré otázky ostávajú. [S. Lavrík]; ale Žáry, žiaľ, priveľmi ostáva pri improvizácii [MT 1960]
9. (do čoho) ▶ (o časovom úseku) trvať pred realizáciou, pred dejom al. stavom, ktorýnastať; syn. zostávať: do začiatku šampionátu ostáva niekoľko dní; do odchodu vlaku ostávalo desať minút; [...] do konca šichty ostávalo ešte dobrých päť hodín. [D. Dán]
10. (po čom, po kom; kde) ▶ vznikať ako následok niečoho, po odchode niekoho, pominutí niečoho; syn. zostávať: po búrke ostáva v záhrade spúšť; po deťoch ostáva v dome neporiadok; v blate ostávali po nás ryhy
11. (na kom, na čom) ▶ pretrvávať, existovať, zvyšovať ako povinnosť pre niekoho: ťažisko výchovy ostáva na rodine; po maminej operácii celá domácnosť ostávala na mne; hľadanie miesta na stanovanie ostávalo na nás dvoch
II. vo funkcii pomocného fázového slovesa (s neurčitkom) ▶ vyjadruje neprerušené trvanie deja, obyč. so slovesami s významom deja konaného na mieste, neprestávať, neprerušovať sa; syn. zostávať: ostával sedieť na striedačke; neostávajte stáť medzi dverami; cvičenec ostáva visieť na hrazde; žito na poliach ostávalo ležať nezožaté [M. Hvorecký]ostávať stáť zastavovať sa
III. vo funkcii pomocného sponového slovesa 1. ▶ vyjadruje nezmenené trvanie stavu; syn. zostávať: prípad ostáva otvorený; dôvod cesty ostáva neznámy, nejasný; príčina smrti ostáva záhadou, tajomstvom; bankový produkt ostáva zachovaný; všetko ostáva po starom; orly si ostávajú verné až do smrti; starneme, ale naša duša ostáva mladá; paradoxom ostáva, že dopyt klesol; sestra vždy ostáva sestrou, na to nikdy nezabudni [K. Jarunková]; [Časopis] bol a naďalej ostáva priateľom, učiteľom i radcom desaťtisícov priateľov živej prírody. [PaR 2008]
2. v dvojčlenných vetách obyč. v spojení s podstatnými al. prídavnými menami ▶ vyjadruje zmenu stavu, stávať sa nejakým; syn. zostávať: na okamih ostáva prekvapený, zmätený; vo vojne deti ostávajú sirotami; po smrti manžela odrazu ostáva sama
3. v jednočlenných vetách v spojení s príslovkou ▶ vyjadruje trvanie al. zmenu stavu; syn. zostávať: v tieni ostáva chladno; akosi jej ostávalo smutno; z tých ľudí mi ostáva zle
IV. ako formálne sloveso, ktoré tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie; syn. zostávať: o. na čele/na špici naďalej viesť, riadiť; o. pod kontrolou byť kontrolovaný; o. pri moci vládnuť; o. v anonymite zámerne utajovať svoje meno; o. v kontakte byť v spojení s niekým, pravidelne sa stretávať, písať si, volať si; o. v platnosti naďalej platiť, mať platnosť; o. v pomykove byť zmätený, rozpačitý, zneistený; o. v strehu byť ostražitý, bdelý
fraz. publ. [človeku nad tým] ostáva rozum stáť je to niečo neuveriteľné, nepochopiteľné; čo nám už ostáva? vyjadrenie rezignácie; niečo ostáva v zásuvke/v šuplíku nejaký zámer, projekt, plán nie je využitý, nerealizuje sa; neostáva [niekomu] nič iné, len... al. neostáva [niekomu] nič iné ako/než... výraz rezignácie, niet iného východiska; ostáva to na nás/na našich pleciach preberáme za niečo zodpovednosť; publ. ostáva veriť, dúfať, že... vyjadrenie očakávania hovoriaceho, že situácia sa bude vyvíjať (z jeho hľadiska) pozitívne; ostávať bokom/mimo nezúčastňovať sa na niečom, nebyť aktívny; ostávať na chvoste [tabuľky/peletónu/vývoja a pod.] zotrvávať na poslednom mieste, byť predstihnutý niekým, zaostávať; ostávať na polceste nedokončovať niečo začaté, nepokračovať v začatom diele; ostávať pozadu zaostávať v istej činnosti, nenapredovať; ostávať verný niečomu, niekomu zachovávať si trvalý, oddaný vzťah k niečomu, k niekomu; ostávať/neostávať v hanbe a) byť, nebyť zahanbený b) zostávať, nezostávať bez povšimnutia
dok.ostať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obsedieť byť schopný zdržať sa dlhšie na jednom mieste, obyč. posediačky (často v zápore al. po zápore) • vydržať: neobsedí, nevydrží (sedieť) doma, pri učení; hniezdi sa, nemôže obsedieťobstáť: pre veľkú horúčosť nemôže v kupé obstáťostaťbyť: je to živé dieťa, neostane, nebude ani chvíľu na jednom mieste


ocitnúť sa nečakane, náhle sa vyskytnúť na nejakom mieste, v istej situácii a pod. • nájsť sa: ocitol sa, našiel sa v nepríjemnom položení, v neznámom domenadariť sanaďabiť sanaďapiť sa (náhodou sa vyskytnúť): pomôžu každému, kto sa u nich naďabí; nadarí sa nám na pomoczried. ocítiť saexpr. pripliesť sa (náhodne): nevedno, kto sa im pripletie do cesty, kto sa im ešte ocitne v cesteexpr. podpliesť sa: naraz sa mu dieťa podpletie pod nohydostať sa (náhodou): dostala sa jej do rúk, ocitla sa jej v rukách vzácna knihaprísťdôjsť (do istej situácie, do istého stavu): prísť do ťažkého položeniazostaťostať (náhle sa dostať do istého položenia): nečakane ostal, zostal so šéfom osamote


ostať 1. nevzdialiť sa z miesta • zostať: (z)ostať v miestnosti, na ulicizdržať sapobudnúť (istý, obyč. dlhší čas): na návšteve sa zdržali iba krátko; v cudzine pobudol rokkniž. zotrvať: Zotrvajte na svojom mieste!poostávaťpozostávať (o viacerých osobách, veciach): niektorí po(z)ostávali až do koncapoet. zdlieť (Hviezdoslav)pristaviť sa (zastaviť sa a ostať na krátky čas): pristaviť sa u susedovprečkať (čakaním stráviť čas na jednom mieste): prečkať dážď pod strechou, ostať pred dažďom pod strechou

2. byť stále v nezmenenom stave • zostaťzotrvaťpoet. strvať: (z)ostal, zotrval vo svojom presvedčení až do koncavydržaťvytrvať: vydržal, vytrval v hneve celý deň; vydržal, vytrval verný po celý časexpr. prischnúť (stať sa trvalým znakom): prischla mu prezývka tučniakudržať sazachovať sauchovať sa: sneh sa udržal; voda sa zachovala, uchovala čistápoostávaťpozostávať (vo väčšom množstve): rany mu po(z)ostávali na celom tele

3. p. zvýšiť (sa)2 4. p. ocitnúť sa


stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeravelizdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdrevenelistuhnúťpotŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplokniž.: strnúťustrnúť: celý (u)strnulzried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údyznehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneliskľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejúzmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvelaskamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieťstuhnúťznehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasukniž.: ustrnúťstrnúťfraz. expr.: ostať ako obarený/ovalenýostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺpzdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťouzamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na peráchpren.: zmrznúťzamrznúť (od strachu, hrôzy)


udržať sa 1. zotrvať v pôvodnom, nezmenenom stave, na pôvodnom mieste: športovec sa chce udržať v dobrej formevydržaťvytrvať: nemohol už vydržať doma, radšej odišiel; vydržal, vytrval dlho v namáhavej polohezachovať sauchovať sa (pred zánikom, zmenou, pokazením a pod.): pamiatky sa zachovali, uchovali v dobrom stave; potraviny sa uchovajú čerstvé v chladničkeostať: ostal vo svojej viere v dobro až do koncapretrvať (týka sa dlhšieho časového úseku): jeho dielo pretrvá desaťročiaodolať (ostať v pôvodnom stave napriek nátlaku): odolať presile, udržať sa pri presile

2. p. zdržať sa 3


uviaznuť 1. ostať väzieť na jednom mieste • zaviaznuť: autobus uviazol, zaviazol v záveji; kolesá uviazli, zaviazli v blatezostaťostať (nevzdialiť sa): Kde si včera (z)ostal tak dlho?; keby sme (z)ostali, uviazli v rozmoknutom teréne, zíde sa nám povrazzachytiť sa (v nejakej prekážke): vetvička sa jej zachytila vo vlasochzabodnúť sa (po bodnutí ostať trčať z niečoho): nôž sa zabodol do srdca, uviazol v srdcizaryť savryť sa: guľka sa zaryla, vryla do stenyzapadnúť: zapadnúť do snehu

2. prestať prebiehať (o deji) • zaviaznuťustaťzastaviť sa: zábava uviazla, zaviazla; rozhovor ustal; doprava sa zastavilazadrhnúť sa (o hlase, reči): slová sa mu zadrhli v hrdlekniž. ustrnúť: pohyb ustrnulhovor. expr. zamrznúť: žiadosť kdesi zamrzla

3. p. usadiť sa 1


vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú nocpretrvaťprežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročiaudržať sazachovať sauchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovalivystáťobstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáťobsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivývyčkať: vyčkať do koncaostaťzostať: ne(z)ostal s nami nikexpr.: pretárať sapretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčiemeexpr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedilivydolieťudolieť

2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesťuniesťzvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládneuvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladýmiodolaťubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal hostrpieťvytrpieťpretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiťvyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačímezachovať sauchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydržípotrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána


vytrvať 1. zachovať si určitý stav, určitý vzťah k niekomu, niečomu • zotrvať: vytrvať, zotrvať vo svojom presvedčenívydržať: vydržal v hneve celý časpoet. strvaťostaťzostať: (z)ostali až do konca verní myšlienke slobody

2. nevzdialiť sa z miesta • zotrvať: naďalej nemohol vytrvať, zotrvať v rodinepobudnúť: pobudol s kamarátmi do ránazdržať saostaťzostať: bolo by dobre, keby ste sa zdržali s nami, keby ste (z)ostali s nami pri chorom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ostať, ostane, ostanú ostal, rozk. ostaň dok.

1. zotrvať, zostať na nejakom mieste, nevzdialiť sa z miesta, zadržať sa niekde, pobudnúť: o. doma, v izbe, vonku, na ulici; o. v posteli ležať; o. niekde na noc prenocovať; ostaňte ešte, ostaňte u nás neodchádzajte, zdržte sa; Kanátka ostala upratovať po pití. (Tim.); pren. Alexov otec v povstaní ostal (Sev.) padol.

hovor. o. v suchu neutrpieť ujmu, škodu; o. bokom, stranou nezúčastniť sa na niečom, nezapojiť sa do niečoho; o. (niekomu) na krku byť na ťarchu;

2. zotrvať, vydržať, zostať v určitom stave: o. bez vysvetlenia, o. bez vplyvu, bez následkov, o. v tajnosti; o. verný; o. hluchý, pren. úmyselne nereagovať na niečo, byť ľahostajný, nevšímavý; o. (do smrti) starou dievkou, pannou nevydať sa; o. starým mládencom neoženiť sa; o. o hlade; niečo mi ostalo v pamäti pamätám si; ostali kamarátkami do smrti (Ráz.-Mart.); Hviezdoslav ostal veľkým básnikom. (Krčm.); o. ležať v bezvedomí; o. stáť zotrvať, stáť ďalej na tom istom mieste: Asurbanipal padol a Babylon, mesto bohov, ostalo stáť. (Fig.)

žart. o. na ocot nevydať sa; žart. o. na semeno ostať starým mládencom, neoženiť sa; neostane kameň na kameni všetko sa zničí; všetko ostane po starom nezmení sa, zostane tak, ako bolo; o. tak výraz so širokým významom pre niečo nevykonané, nevyriešené, nedocielené ap.; o. pri (na) svojom nezmeniť svoje rozhodnutie, trvať na svojom stanovisku; neos. neostane (-alo) pri reči, pri slovách po slovách budú nasledovať (nasledovali) činy; o. na polceste nedokončiť niečo; o. na papieri neuskutočniť sa; hovor. arch. zdraví ostaňte, zbohom ostaňte pozdrav pri odchode;

3. stať sa nejakým, niečím, dostať sa do určitého stavu (vyjadruje náhlu zmenu stavu): o. sám, samotný; o. zarazený, smutný, ohromený, o. v pomykove, o. sirotou, vdovcom, o. žobrákom; o. bez sily, o. bezmocný; o. bez groša, bez peňazí; ostali sme ticho; neos. (zrazu) ostalo ticho nastalo; o. bez slova mlčať; Zrazu mi ho ostalo ľúto. (Bedn.); hovor. o. stáť zastaviť sa; Pobehne ku dverám a ostane ticho stáť. (Taj.)

o. (ako) bez hlavy začať nerozvážne konať; o. ako (soľný) stĺp zmeravieť (napr. od ľaku, od strachu); o. ako tráva ozelenieť v tvári; o. ako obarený, o. bez seba byť ohromený, prestrašený; o. v hanbe byť zahanbený; o. na posmech zosmiešniť sa; o. bez chleba stratiť zárobok; hovor.: o. holý bez peňazí; o. ako prst, ako kôl v plote sám, samotný;

4. zvýšiť z niečoho, zachovať sa, zostať: neostalo nič; Len rumy ostali! (Vaj.); koláč, čo mu ostal od obeda (Zúb.); Tak ťa trepnem o stenu, že len palacinka z teba ostane. (Al.)

neostalo po ňom ani chýru (ani dychu, ani slychu) zanikla každá stopa; neostalo nič iné (inúho), ako (len, než)... nebolo iného východiska;

5. zaostať, zostať pozadu: Nesmiem ostať vzadu. (Bedn.) Chlapci, ktorí ho bežkom nasledovali, ostali kus za ním. (Zúb.)

o. na chvoste a) byť na samom konci; b) zaostať (napr. v súťaži, vo vývine);

nedok. ostávať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

ostať dokonavé sloveso
(ja) ostanem VKdsa+; (ty) ostaneš VKdsb+; (on, ona, ono) ostane VKdsc+; (my) ostaneme VKdpa+; (vy) ostanete VKdpb+; (oni, ony) ostanú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) ostal VLdsam+; (ona) ostala VLdsaf+; (ono) ostalo VLdsan+; (oni, ony) ostali VLdpah+;
(ty) ostaň! VMdsb+; (my) ostaňme! VMdpa+; (vy) ostaňte! VMdpb+;
(nejako) ostanúc VHd+;
ostať ostať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor