Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ostať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. nevzdialiť sa z miesta, zostať, pobudnúť: o. vonku, o. na večeru, o. pri dieťati

2. zotrvať v nezmenenom stave, zostať: o. sedieť; o. v platnosti; tak to nemôže o., o-lo to pri starom

3. ocitnúť sa (náhle) v istom stave, zostať: o. celkom sám, o. v pomykove, o. vdovou, o. bez peňazí

4. stať sa zvyškom, zvýšiť (sa), zostať: od obeda o-li zvyšky; neo-l mu už čas; nič neo-lo po ňom

5. zaostať: nevládal, o-l vzadu

● o. ako obarený, ako (soľný) stĺp zmeravieť (od strachu ap.); o. niekomu na krku byť príťažou; nech to o-e medzi nami nech je to utajené; expr.: o. v suchu neutrpieť ujmu; o. na suchu bez prostriedkov; o. na ocot nevydať sa; neo-lo po ňom ani chýru, dychu, slychu zmizol; o. bez seba a) upadnúť do bezvedomia b) byť ohromený; o. v hanbe byť nepovšimnutý, zahanbený ap.; neo-l kameň na kameni všetko sa zničilo; o. na chvoste zaostať;

nedok. ostávať -a

ostať ostane ostanú ostaň! ostal ostanúc ostanie dok.

ostať ostane ostanú ostaň! ostal ostanúc ostanie dok. (I} v plnom t 1. (s kým; pri kom, pri čom) ▶ nevzdialiť sa od niekoho, od niečoho, nenechať bez svojej prítomnosti; syn. zostať: o. pri lôžku pacienta; ostaň dnes so mnou!; niekto musí o. pri batožine; prečo si pri nej neostal bdieť?
2. (kde) ▶ istý čas sa nevzdialiť z miesta, pobudnúť niekde; syn. zostať: ostanem radšej dnu, vonku fúka; v miestnosti nikto neostal; rozhodli sme sa o. do rána; nemôžeš o. do zajtra?; o. na noc u priateľky prenocovať u nej; Otec sa ukrýval v horách. Doma ostali ženy s deťmi. [Sme 2009] □ ostať doma s deťmi nenastúpiť do zamestnania po ukončení (zákonnej) materskej dovolenky al. prestať pracovať kvôli starostlivosti o deti
3. (s neurčitkom/s vedľajšou vetou; ø) ▶ zotrvať s istým cieľom niekde; syn. zostať: o. pomáhať pri upratovaní; ostali doma pozerať televíziu; ostal dlhšie v práci, aby dokončili projekt; Všetci odišli, len piati sme ostali do konca, kým sa všetko nevypilo. [J. Lenčo]
4. (s kým; pri kom; ø) ▶ zotrvať s niekým (vo vzťahu, v partnerstve, manželstve a pod.); syn. zostať: naši ostali spolu až do smrti; ostala pri mužovi 25 rokov; ak by som s ním ostala, celá rodina by sa mi otočila chrbtom
5. (kde) ▶ (o veciach) vyjadruje stav, keď je niečo nechané al. zabudnuté; syn. zostať: veci ostali v kufri; čiapka ostala v skrini; kľúče ostali na stole; hľadá lístok, asi ostal doma
6. iba v 3. os. (z čoho, zried. z koho; po čom, po kom; komu) ▶ stať sa poslednou zachovanou časťou (často aj zmenenou, poškodenou) al. podobou objektu, látky, javu, fyzického al. duševného prejavu človeka; syn. zostať: vo fľaši ostalo trochu vína; ostalo nám ešte niečo na účte?; z hradu ostali iba ruiny; ostali mi po nej len spomienky; po dávnom etniku ostali iba zemepisné názvy; to je všetko, čo nám ostalo; z pokusu o úsmev ostal len bolestný úškľabok; ostal z neho už len odvar chlapa; ostala z nej závistlivá fúria; [...] mať dieťa je náročná práca, popri ktorej vám veľa času na iné veci neostane. [P. Nagyová-Džerengová]; Je to asi tým, že v každom z nás ostal ešte kúsok z chlapca. [KN 2008]; neos. z duba veľa neostalo
7. (komu (po kom)) ▶ (často o majetku) v dôsledku smrti majiteľa, hlavy rodiny, zmenou životných podmienok a pod. sa dostať do vlastníctva, starostlivosti niekomu inému: syn. zostať: ostal jej byt po rodičoch; Čísla časopisu, ktoré po ňom ostali, sú súčasťou môjho rodinného striebra. [J. Štrasser]; Prianím zakladateľa bolo, aby firma navždy ostala v rukách ich rodiny. [HN 2009]
8. (ø; pri čom) ▶ trvalo al. istý čas nezmeniť činnosť al. stav, zotrvať; syn. zostať: o. pri pive, pri víne piť iba pivo, víno; ostal pri učení dlhý čas; ostali spolu na jednom pracovisku; chvíľu tak ostali, opretí vedľa seba; nechceli o. pri jednom dieťati; neos. ostalo pri bezgólovej remíze
9. (do čoho) ▶ (o časovom úseku) uplynúť pred realizáciou, pred dejom al. stavom, ktorý má nastať: do začiatku semestra ostalo pár dní; do konca trestu mu ostalo šesť mesiacov
10. (po čom, po kom) ▶ vzniknúť, utvoriť sa ako dôsledok, následok niečoho; syn. zostať: na tričku ostali fľaky; po záplavách, po zemetrasení ostala spúšť; po kiahňach jej ostali jazvy; prišli o všetko, ostal im len holý život; podniky skrachovali, ostali po nich nesplatené záväzky; pren. Dievčatám sa páčil – zmužnel, na tvári mu ostali stopy skúšok. [L. Ballek]
11. (na kom, na čom) ▶ pretrvať, zvýšiť sa ako povinnosť pre niekoho: celý dom ostal na ňom; opatera ostala na ich rodine; upokojovanie ostalo na mne; Ak nie ste manželia a žijete len ako partneri, tak sa môže stať, že dlh v banke ostane na vás [...]. [HN 2010]
12. ▶ pretrvať v istom stave; syn. zostať: tento návyk mi ostal dodnes; trojgólový rozdiel ostal aj 5 minút pred koncom; Istoty zmizli, ostali len pochybnosti. [S. Lavrík]
13. (bez čoho) ▶ neželane prísť o niečo; dostať sa do istého, obyč. nepríjemného položenia, stavu; syn. zostať: po úraze ostal na invalidnom vozíku stal sa nemobilným, nemohol chodiť; tisícky domácností ostalo bez elektriny, bez vody; po chemoterapii zo dňa na deň ostala bez vlasov
14. (po kom) ▶ stať sa opusteným, zanechaným niekým, obyč. v dôsledku trvalého odchodu, smrti, zmiznutia niekoho, nejakej tragédie a pod.; syn. zostať: ostali po ňom dve deti; umrela pri operácii, ostali po nej siroty; všetci cestujúci zahynuli, ostali po nich nešťastné rodiny
II. vo funkcii pomocného fázového slovesa (s neurčitkom) ▶ vyjadruje neprerušené trvanie deja, obyč. so slovesami s významom deja konaného na mieste, neprestať, neprerušiť sa; syn. zostať: o. sedieť, ležať; po páde ostal visieť na lane; ostal žiť v zahraničí; ostali čakať predo dvermi; mesto na konci vojny bombardovali, ale náš dom ostal stáť ↗ i lexikalizované spojenie; [...] snažil sa postaviť a štveral sa popri múre, ale ostal kľačať a znehybnel. [D. Dán] □ ostať stáť zastaviť sa
III. vo funkcii pomocného sponového slovesa 1. ▶ vyjadruje trvanie stavu, ktorý v istom momente nastal; syn. zostať: o. slobodný; o. verný niekomu a) zachovať manželskú, partnerskú vernosť b) trvalo preukazovať niekomu oddanosť; ostaňte pokojní!; ostali priatelia; dvere ostali otvorené; firma im ostala dlžná tisícky eur; susedia ostali zaseknutí vo výťahu; naše tajomstvá navždy ostanú skryté; hudba ostala mojou láskou □ ostať starým mládencom ostať slobodný; ostať starou dievkou (posmešne al. žartovne) nevydať sa
2. ▶ v dvojčlenných vetách v spojení s podstatnými al. prídavnými menami vyjadruje náhlu zmenu stavu, stať sa nejakým; syn. zostať: spočiatku o. smutný, prekvapený; o. zaskočený prísť do rozpakov; o. bez matky, bez otca stať sa sirotou; ostala vdovou; deti ostali sirotami; na staré kolená ostali celkom sami
3. ▶ v jednočlenných vetách v spojení s príslovkou vyjadruje náhlu zmenu stavu, nastať; syn. zostať: v telefóne ostalo ticho; ostalo mu zle od žalúdka; Naraz mu ostalo teplo. Prestal na chvíľu kopať a vyzliekol si košeľu. [I. Kšiňan]; náhle letné búrky, po ktorých ostalo chladno ako v októbri [S. Lavrík]
IV. ako formálne sloveso, ktoré tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie; syn. zostať: ostať bez dozoru nemať nad sebou kontrolu al. ochranu; niečo ostalo/neostalo bez následkov niekto nezanechal al. zanechal nepríjemné, istým dejom vyvolané negatívne dôsledky; niečo ostalo/neostalo bez odpovede niekto nereagoval/reagoval na vzniknutú situáciu al. na položenú otázku; niečo ostalo/neostalo bez povšimnutia niekto niečo nezobral/zobral na vedomie, zaregistroval to; niekto ostal bez pomoci nikto mu nepomohol; ostať na slobode nebyť uväznený; ostať o hlade byť hladný, nejesť (dlhší čas); ostať pod kontrolou byť kontrolovaný; ostať v anonymite zámerne utajiť svoje meno; ostať v kontakte/v styku s niekým neprerušiť vzťah, komunikáciu, pravidelne sa stretávať, písať si, volať si; niečo niekomu ostalo al. niekto niekomu ostal v pamäti/hlave/srdci niekto si niekoho dobre pamätá, zachováva spomienku na niekoho, pociťuje k niekomu naďalej emóciu; ostať v platnosti platiť, mať platnosť; ostať v pomykove zneistieť; ostať v strehu byť ostražitý, bdelý; niečo neostane bez trestu bude to potrestané
◘ fraz. ostať ako kôl v plote/[sám] ako prst byť celkom sám, opustený; ostať ako omráčený zažiť veľké prekvapenie a byť z toho zarazený; ostať [stáť] ako obarený znehybnieť na okamih od silného, obyč. negatívneho prekvapenia, zmeravieť od strachu; ostať ako pamiatka na niečo zachovať sa (z niečoho); ostať ako prikovaný znehybnieť, ostať bez pohybu; ostať ako skamenený od hrôzy, hanby, úžasu byť bez pohybu, nehybne stáť; ostať [stáť] ako soľný stĺp znehybnieť od prekvapenia; nech to ostane medzi nami treba o tom mlčať; neostal nikomu nič dlžný vždy všetko vrátil, oplatil (obyč. zlé, nepríjemné); neostalo/neostane len/iba pri slove/slovách po slovách nasledovali, budú nasledovať skutky; neostalo/neostane len pri sľuboch/sľube sľúbený záväzok sa realizoval, realizuje; neostalo [len] pri jednom poháriku niekto vypil al. spoločnosť vypila značné množstvo alkoholu; neostalo po niekom, po niečom ani chýru [, ani slychu] niekto sa stratil, niečo sa stratilo; neostalo po niekom, po niečom ani stopy/pamiatky niekto sa stratil, zmizol, niečo sa stratilo, zmizlo; neostane nič iné, len... výraz rezignácie, niet iného východiska; niečo ostalo iba/len na papieri niečo nebolo zrealizované, uvedené do praxe, do života, niečo existuje, platí iba zdanlivo, nie naozaj, nie reálne; niečo ostalo niekomu na pleciach niekto je za niečo zodpovedný; niekde neostal kameň na kameni všetko bolo zničené; ostal mu v rukách čierny Peter al. ostalo mu na krku niečo musí znášať (negatívne) dôsledky rozhodnutia niekoho iného al. nepriaznivo sa vyvíjajúcej situácie; ostali [mu/jej/im] len oči pre plač nastala bezútešná situácia (pre niekoho); publ. ostaňte s nami! sledujte televízny, rozhlasový program aj naďalej, neodchádzajte od prijímačov; (o človeku) ostať na krku niekomu dostať sa do situácie, keď sa oňho musí niekto iný starať, byť niekomu na ťarchu; ostalo iba pri slovách nič sa nezmenilo, nenasledovali žiadne skutky; ostalo po ňom prázdne miesto o niekom, kto po odchode al. smrti chýba ostatným; ostalo/ostane to v rodine istá dôverná informácia, aktivita je určená len pre úzky okruh známych, rodinných príslušníkov; zastaráv. ostať bez chleba stratiť zamestnanie; publ. ostať bez medaily neumiestniť sa na jednom z troch popredných miest v súťaži, skončiť obyč. štvrtý; ostať bez peňazí/groša ocitnúť sa bez finančných prostriedkov; ostať bez seba veľmi sa rozrušiť (od radosti, hnevu); ostať celý/celkom bez seba a) byť ohromený, udivený, veľmi sa čudovať b) veľmi sa rozrušiť (od radosti, hnevu); ostať bez domova al. ostať bez strechy nad hlavou nemať kde bývať, prísť o prístrešie, o bývanie, byť bez domova, príbytku; ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; ostať bokom/mimo nezúčastniť sa na niečom, nebyť aktívny; expr. ostať holý/na holom byť bez peňazí, bez akýchkoľvek prostriedkov; ostať medzi živými prežiť nebezpečenstvo smrti, zachrániť sa; ostať medzi štyrmi stenami žiť v odlúčenosti, osamote, bez kontaktu s ľuďmi; ostať na chvoste [tabuľky/peletónu/vývoja ⟨r⟩a⟨/r⟩⟨r⟩ ⟨/r⟩⟨r⟩pod⟨/r⟩⟨r⟩.⟨/r⟩] byť na poslednom mieste, zaostávať; ostať na mŕtvom bode nijako nepostupovať vo vývine, vzťahoch a pod.; ostať na ocot a) nenájsť uplatnenie, zostať nevyužitý, nepovšimnutý, byť v niečom obídený b) (posmešne al. žartovne o dievčati) nevydať sa; ostať na posmech stať sa objektom, predmetom posmeškov, škodoradosti; ostať na polceste nedokončiť niečo začaté, nevytrvať v začatom diele; hovor. ostať na suchu a) ocitnúť sa bez prostriedkov b) byť bez jedla, bez pitia; hovor. ostať na ulici nemať kde bývať, prísť o prístrešie, o bývanie, byť bez domova, príbytku; ostať nažive prežiť nebezpečenstvo smrti; ostať o žobráckej palici ocitnúť sa v hmotnej núdzi; ostať pozadu zaostať v istej činnosti, nenapredovať; ostať pri svojom nezmeniť svoje rozhodnutie; ostať pri zemi a) zachovať rozvahu, rozvážne, uvážene konať b) rozmýšľať reálne, triezvo; ostať s dlhým nosom nič nedosiahnuť, byť sklamaný; ostať sám sebou zachovať si svoju individualitu; ostať [slepý‚] hluchý a nemý náročky si niečo naliehavé nevšímať, nevenovať tomu pozornosť; ostať [stáť] s otvorenými ústami byť začudovaný; ostať tak byť bez zmeny, tak ako predtým; ostať v hanbe a) byť nepovšimnutý na spoločenskom podujatí b) byť potupený, zahanbený v dôsledku nejakého zlyhania c) zastar. čakať nemanželské dieťa; publ. ostať v hre a) nestratiť dôležitosť, význam, zachovať si svoje postavenie, miesto b) mať možnosť aj naďalej sa zúčastniť na niečom; expr. ostať v suchu neutrpieť ujmu; ostať v posteli cítiť sa nezdravo, byť chorý; ostať v niečích rukách/v rukách niekoho ocitnúť sa v situácii, keď o niekom rozhodujú iní; ostať verný niečomu zachovať si trvalý, oddaný vzťah k niečomu; ostal z neho/z nej iba tieň al. ostala z neho/z nej iba troska/ruina o človeku, ktorý telesne al. duševne upadol; všetko ostalo/ostane po starom nič sa nezmenilo, nezmení
▷ nedok. k I 1 – 11, II – IV ↗ ostávať

ostávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (I} v plnom význame 1. (s kým; pri kom, pri čom) ▶ nevzďaľovať sa od niekoho, od niečoho, nenechávať bez svojej prítomnosti; syn. zostávať: o. často pri rodičoch; ostávala s chorým dieťaťom doma; matka ostávala pri synovom lôžku celé dni
2. (kde) ▶ istý čas sa nevzďaľovať z miesta, zotrvávať niekde; syn. zostávať: dokedy ostávaš na oslave?; niekedy ostávam v práci dlhšie; cez deň ostávala doma sama; psík nechce o. vonku
3. (s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ zotrvávať s istým cieľom niekde; syn. zostávať: veľakrát ostávala pracovať do polnoci; páči sa mi tu, preto tu ostávam; hasiči ostávajú, aby zabránili šíreniu požiaru
4. (s kým; pri kom; ø) ▶ zotrvávať s niekým (vo vzťahu, v partnerstve, manželstve a pod.); syn. zostávať: partneri často ostávajú spolu len kvôli deťom; napriek všetkým ťažkostiam ostávala s ním; jedným z dôvodov, prečo týrané ženy ostávajú pri mužovi, je, že nemajú kam ísť
5. (kde) ▶ (o veciach) byť ponechaný na nejakom mieste; syn. zostávať: autosedačky pre deti ostávajú v aute; batožina ostáva v autobuse; doklady ostávajú u zamestnávateľa
6. (z čoho, zried. z koho; po čom, po kom; komu) ▶ byť poslednou zachovanou časťou al. podobou objektu, látky, javu, fyzického al. duševného prejavu človeka; syn. zostávať: ostáva iba jedna možnosť; po vrabcoch ostávali stratené pierka; po syre ostáva v ústach slaná chuť; z drogovo závislých ostávajú ľudské trosky; nám ostáva len smútok v srdci; po stálom nosení ostávala z látky iba riedka osnova; Každý z nás je tým, čo po ňom ostáva. [J. Lenčo]; neos. z platu mu ostávalo len veľmi málo
7. (komu (po kom)) ▶ (často o majetku) v dôsledku smrti majiteľa, hlavy rodiny, zmenou životných podmienok a pod. sa dostať do vlastníctva, starostlivosti niekomu inému; syn. zostávať: ostával im zisk z prenájmu bytu; v minulosti majetok ostával najstaršiemu dieťaťu; Po chudobných neostávajú hrady, zámky, kaštiele [...], ani preplnené archívy. [L. Ťažký]
8. (pri čom; ø) ▶ trvalo al. istý čas nemeniť stav, činnosť, zotrvávať; syn. zostávať: o. vo funkcii; o. v cirkvi; ostával pri svojom humornom štýle; Dobré otázky ostávajú. [S. Lavrík]; ale Žáry, žiaľ, priveľmi ostáva pri improvizácii [MT 1960]
9. (do čoho) ▶ (o časovom úseku) trvať pred realizáciou, pred dejom al. stavom, ktorý má nastať; syn. zostávať: do začiatku šampionátu ostáva niekoľko dní; do odchodu vlaku ostávalo desať minút; [...] do konca šichty ostávalo ešte dobrých päť hodín. [D. Dán]
10. (po čom, po kom; kde) ▶ vznikať ako následok niečoho, po odchode niekoho, pominutí niečoho; syn. zostávať: po búrke ostáva v záhrade spúšť; po deťoch ostáva v dome neporiadok; v blate ostávali po nás ryhy
11. (na kom, na čom) ▶ pretrvávať, existovať, zvyšovať ako povinnosť pre niekoho: ťažisko výchovy ostáva na rodine; po maminej operácii celá domácnosť ostávala na mne; hľadanie miesta na stanovanie ostávalo na nás dvoch
II. vo funkcii pomocného fázového slovesa (s neurčitkom) ▶ vyjadruje neprerušené trvanie deja, obyč. so slovesami s významom deja konaného na mieste, neprestávať, neprerušovať sa; syn. zostávať: ostával sedieť na striedačke; neostávajte stáť medzi dverami; cvičenec ostáva visieť na hrazde; žito na poliach ostávalo ležať nezožaté [M. Hvorecký] □ ostávať stáť zastavovať sa
III. vo funkcii pomocného sponového slovesa 1. ▶ vyjadruje nezmenené trvanie stavu; syn. zostávať: prípad ostáva otvorený; dôvod cesty ostáva neznámy, nejasný; príčina smrti ostáva záhadou, tajomstvom; bankový produkt ostáva zachovaný; všetko ostáva po starom; orly si ostávajú verné až do smrti; starneme, ale naša duša ostáva mladá; paradoxom ostáva, že dopyt klesol; sestra vždy ostáva sestrou, na to nikdy nezabudni [K. Jarunková]; [Časopis] bol a naďalej ostáva priateľom, učiteľom i radcom desaťtisícov priateľov živej prírody. [PaR 2008]
2. v dvojčlenných vetách obyč. v spojení s podstatnými al. prídavnými menami ▶ vyjadruje zmenu stavu, stávať sa nejakým; syn. zostávať: na okamih ostáva prekvapený, zmätený; vo vojne deti ostávajú sirotami; po smrti manžela odrazu ostáva sama
3. v jednočlenných vetách v spojení s príslovkou ▶ vyjadruje trvanie al. zmenu stavu; syn. zostávať: v tieni ostáva chladno; akosi jej ostávalo smutno; z tých ľudí mi ostáva zle
IV. ako formálne sloveso, ktoré tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie; syn. zostávať: o. na čele/na špici naďalej viesť, riadiť; o. pod kontrolou byť kontrolovaný; o. pri moci vládnuť; o. v anonymite zámerne utajovať svoje meno; o. v kontakte byť v spojení s niekým, pravidelne sa stretávať, písať si, volať si; o. v platnosti naďalej platiť, mať platnosť; o. v pomykove byť zmätený, rozpačitý, zneistený; o. v strehu byť ostražitý, bdelý
◘ fraz. publ. [človeku nad tým] ostáva rozum stáť je to niečo neuveriteľné, nepochopiteľné; čo nám už ostáva? vyjadrenie rezignácie; niečo ostáva v zásuvke/v šuplíku nejaký zámer, projekt, plán nie je využitý, nerealizuje sa; neostáva [niekomu] nič iné, len... al. neostáva [niekomu] nič iné ako/než... výraz rezignácie, niet iného východiska; ostáva to na nás/na našich pleciach preberáme za niečo zodpovednosť; publ. ostáva veriť, dúfať, že... vyjadrenie očakávania hovoriaceho, že situácia sa bude vyvíjať (z jeho hľadiska) pozitívne; ostávať bokom/mimo nezúčastňovať sa na niečom, nebyť aktívny; ostávať na chvoste [tabuľky/peletónu/vývoja a pod.] zotrvávať na poslednom mieste, byť predstihnutý niekým, zaostávať; ostávať na polceste nedokončovať niečo začaté, nepokračovať v začatom diele; ostávať pozadu zaostávať v istej činnosti, nenapredovať; ostávať verný niečomu, niekomu zachovávať si trvalý, oddaný vzťah k niečomu, k niekomu; ostávať/neostávať v hanbe a) byť, nebyť zahanbený b) zostávať, nezostávať bez povšimnutia
▷ dok. ↗ ostať

ostať, ostane, ostanú ostal, rozk. ostaň dok.

1. zotrvať, zostať na nejakom mieste, nevzdialiť sa z miesta, zadržať sa niekde, pobudnúť: o. doma, v izbe, vonku, na ulici; o. v posteli ležať; o. niekde na noc prenocovať; ostaňte ešte, ostaňte u nás neodchádzajte, zdržte sa; Kanátka ostala upratovať po pití. (Tim.); pren. Alexov otec v povstaní ostal (Sev.) padol.

● hovor. o. v suchu neutrpieť ujmu, škodu; o. bokom, stranou nezúčastniť sa na niečom, nezapojiť sa do niečoho; o. (niekomu) na krku byť na ťarchu;

2. zotrvať, vydržať, zostať v určitom stave: o. bez vysvetlenia, o. bez vplyvu, bez následkov, o. v tajnosti; o. verný; o. hluchý, pren. úmyselne nereagovať na niečo, byť ľahostajný, nevšímavý; o. (do smrti) starou dievkou, pannou nevydať sa; o. starým mládencom neoženiť sa; o. o hlade; niečo mi ostalo v pamäti pamätám si; ostali kamarátkami do smrti (Ráz.-Mart.); Hviezdoslav ostal veľkým básnikom. (Krčm.); o. ležať v bezvedomí; o. stáť zotrvať, stáť ďalej na tom istom mieste: Asurbanipal padol a Babylon, mesto bohov, ostalo stáť. (Fig.)

● žart. o. na ocot nevydať sa; žart. o. na semeno ostať starým mládencom, neoženiť sa; neostane kameň na kameni všetko sa zničí; všetko ostane po starom nezmení sa, zostane tak, ako bolo; o. tak výraz so širokým významom pre niečo nevykonané, nevyriešené, nedocielené ap.; o. pri (na) svojom nezmeniť svoje rozhodnutie, trvať na svojom stanovisku; neos. neostane (-alo) pri reči, pri slovách po slovách budú nasledovať (nasledovali) činy; o. na polceste nedokončiť niečo; o. na papieri neuskutočniť sa; hovor. arch. zdraví ostaňte, zbohom ostaňte pozdrav pri odchode;

3. stať sa nejakým, niečím, dostať sa do určitého stavu (vyjadruje náhlu zmenu stavu): o. sám, samotný; o. zarazený, smutný, ohromený, o. v pomykove, o. sirotou, vdovcom, o. žobrákom; o. bez sily, o. bezmocný; o. bez groša, bez peňazí; ostali sme ticho; neos. (zrazu) ostalo ticho nastalo; o. bez slova mlčať; Zrazu mi ho ostalo ľúto. (Bedn.); hovor. o. stáť zastaviť sa; Pobehne ku dverám a ostane ticho stáť. (Taj.)

● o. (ako) bez hlavy začať nerozvážne konať; o. ako (soľný) stĺp zmeravieť (napr. od ľaku, od strachu); o. ako tráva ozelenieť v tvári; o. ako obarený, o. bez seba byť ohromený, prestrašený; o. v hanbe byť zahanbený; o. na posmech zosmiešniť sa; o. bez chleba stratiť zárobok; hovor.: o. holý bez peňazí; o. ako prst, ako kôl v plote sám, samotný;

4. zvýšiť z niečoho, zachovať sa, zostať: neostalo nič; Len rumy ostali! (Vaj.); koláč, čo mu ostal od obeda (Zúb.); Tak ťa trepnem o stenu, že len palacinka z teba ostane. (Al.)

● neostalo po ňom ani chýru (ani dychu, ani slychu) zanikla každá stopa; neostalo nič iné (inúho), ako (len, než)... nebolo iného východiska;

5. zaostať, zostať pozadu: Nesmiem ostať vzadu. (Bedn.) Chlapci, ktorí ho bežkom nasledovali, ostali kus za ním. (Zúb.)

● o. na chvoste a) byť na samom konci; b) zaostať (napr. v súťaži, vo vývine);

nedok. ostávať, -a, -ajú

ostať dok. (ustac)
1. csl nevzdialiť sa z miesta, zostať, zotrvať: Abi sa ňechiťelo a ňezhorelo (drevo), tag ja som ostau̯ pri ňom spať (Tek. Breznica NB); Ti ostaň strážiť! (Lipt. Mara LM); Ket to niékerí mislel vážno z dziéčatom, scel s nú ostad naposledi sám venku (Bzince p. Jav. NMV); Otec išieu̯ dom a ona ostau̯a tam (Jablonové MAL); Von pošol na večeru a ja ostal tam sam (Brezovica SAB)
F. fšaďe bou̯ a ňigďe ňeostau̯ (Lutila KRE) - je nestály; išieu̯ Jó_po Jóba, ostali tam oba! (Lutila KRE) - o poslovi, ktorý sa nevracia
2. csl zotrvať (zostať, vydržať) v určitom (nezmenenom) stave: Potom už som ľen pri remesľe ostal (Ťapešovo NÁM); Ač do apríľa ostále čele zazimuvanej, uťeplenej (Čelovce MK); A vieš, ostau̯ mu (spílený strom) viseď na druhom strome (Ležiachov MAR); Uťekau̯ a zrazu ostau̯ stáť (Prievidza); A potom ostali (bývať) šeci u oca (Jablonové MAL); Ta ňeznam, či ostaľi nažive, či ňe (Sobrance); Tak šicke rompi ostaľi zatopene (Baldovce LVO)
F. jej muž ostáu̯ vo vojňe (Svätoplukovo NIT) - padol; ňemau̯ nohi, ostala mu f Karpátoch (Súlovce TOP) - prišiel o nohu vo vojne; šecko ostalo v ohňi (Súľov BYT) - všetko zhorelo; ostal jéj jazik stát (Blatné MOD) - stratila reč; ostat pri tem (Stráže n. Myj. SEN), na tom ostat (Bošáca TRČ) - dohodnúť sa; ostálo to v hambe (Revúca) - nik to nechcel
3. csl ocitnúť sa (náhle) v istom stave, položení, stať sa: Aj Mara ho (záškrt) mala, ostala fufnavá (Čelovce MK); Aľe aj Paľova mama ostala preľaknutá (Lešť MK); Ostala mladú vdovu (Rudník MYJ); Každí ostau̯ smutní (Lopašov SKA); Takí hlanní sťe naraz ostali?! (Svätoplukovo NIT); A kej som mal jedenás, uš som ostal gazdom (Podmanín PB)
L. ostau̯a opčažená (Jablonové MAL), ostala samodruhá (Brvnište PB), ostala u čeži (Sobrance), ostala hruba (Žakarovce GEL), ostala f stave (Smižany SNV) - oťarchavela; ostac ceľná (Brvnište PB), ostac ceľna (Dl. Lúka BAR) - o oplodnenej krave
F. ostať na ľabéťe (Košťany n. Tur. MAR), ostať na labe, na holej dlaňi (Rim. Píla RS), ostad na prázdné miski (Myjava) - schudobnieť, zostať bez prostriedkov, ostať na mizine; ostadz jako holí f tŕní (Súľov BYT) - v nepríjemnej situácii; ostau̯ jak obarení (Kuchyňa MAL), ostál, jag bi donho strelíl (Zvončín TRN), ostadz jag drevo (Vranov) - ohromený, zaskočený; ostáď be_sebe (Rim. Píla RS), ostala pre_seba (Ružindol TRN) - o bezradnosti, príp. o strate vedomia; ostáď bez rozumu (Rim. Píla RS) - a) v istej chvíli nepremýšľať b) pomiasť sa; ostav na nervi (Vieska n. Žit. ZM) - stratil duševnú rovnováhu; ostane aj hledzet (Závod MAL) - bude prekvapený, bude v neistote; ostau̯ kameňom, ostau̯ z ňeho princ (Jablonové MAL) - premenil sa na kameň, na princa ap. (v rozprávke)
4. csl stať sa zvyškom, zvýšiť (sa), zostať (navyše); zachovať sa: Dva dukáti mu ešťe ostali (Lipt. Mara LM); Toho gajstu do rana málo ostalo (Tek. Breznica NB); Vihoďia čerevá, vnútro ven, chrpťina ostaňe naposledi (V. Maňa VRB); Nám ňeostalo niš (Podmanín PB); Každí mesác plaťev do banki a to, čo ostalo, ňestačilo aňi na živobiťé (Lapáš NIT); Ke_ca v neďelu teho uvarilo viec, tag ostálo aj na ponďelek (Trnovec SKA); Tot pištoľ mi ostal (Brezovica SAB); Ustaľi mi trojo dzeci, kedz u̯un umar (Sobrance)
F. ostaď na ocot (Košťany n. Tur. MAR), ostáď na ocet (Rim. Píla RS) - nevydať sa; ostav na semeno (Lukáčovce HLO) - neoženil sa; ňeostála mu aňi srsť (Rim. Píla RS) - nemá ani jeden kus dobytka
5. ocitnúť sa pozadu, zaostať: Ostál na chvosťe za druhima koscí (Revúčka REV); Ta jag_ocovo koňe čuľi, že uš chtośka obehuje, ta skočiľi, ta ten ostal nazatku (Krivany SAB)
6. csl vzniknúť, nastať; objaviť sa, ukázať sa: Mosädz vám ňeopstojí säďe, dakedi ujďe, ostaňe plena (Zázrivá DK); Ňeostalo aňi najmenšieho fľáčku, aňi ňič (Žaškov DK); Dudot takí ostau̯, ako čobej sa ňevien čo váľalo (Lešť MK); Hustom bi ostali ďieri a rietké bi padalo (V. Maňa VRB); Spravilo to bum, ostala tma (Ružindol TRN); Nehíbali sa, ale tá paňi k ňím došu̯a, ostau̯o svietu̯o (Lopašov SKA); Še zľeje na teku čipku, servatka viceče a na ňej ostaňe teki sirek, jak hrutka tvarohu (Rozhanovce KOŠ)
7. stať sa iným, zmeniť pôvodné vlastnosti: To tučné že sa ovarí a ostane tá voda taká masná (Modranka TRN)

ostať dk
1. nevzdialiť sa z miesta, zdržať sa niekde dlhší čas, zostať, pobudnúť: negprwe prysslo Opatowanow cžtrnaste, s kterch cžtyre odessly do Somarowecz a tu gych ostalo desat (s. l. 1654); jestli Vaša Velikomožnost nebude miti na nas zreni, dokonce nebudeme moci ostati a odolati (VÝCHODNÁ 17. st); w ten rok u Geho Milosty nekdy pana Huszar Jozepha služil swedek, ale do pola wenka s pany deputaty nechodil, než na Dubowem k opatreny kuchinskich weczy z roskazu panskeho ostaty musel (V. ČEPČÍN 1721); aby žadni služebnik prez wedomi anebo dowoleni sweho pana z domu wen neostal (NJ 1786-88)
2. zotrvať, zostať v nezmenenom stave: pakli gemv (pastierov) czo wlk wezme aneb lupezniczy a on ostane bez wiezenia a newola a nezgewuge, ze bi na to swiedomi miel, tedy musy wsseczko platiti (ŽK 1473); wssak nemnoho zemi prazdnich ostalo (SKLABIŇA 1607) nezasiatych; walow aby s pokogom w starom zrube ostal (S. ĽUPČA 1613); okolo kapusnicze tez plot stary otrneny, gesste moze ostat, 1 (TRENČÍN 1713); zlodegstwy tak se zmohlo, že any snopi a kopy nemohu ostaty w poli, tež luky (s. l. 18. st)
3. ocitnúť sa (náhle) v nej. zmenenom stave, položení, situácii: mnozy bez wsseckého y bez lichwy ostaly (H. SRNIE 1690); (Juraj Kereczkényi) viduce zkazu mlina, ktereho prvnessi (!) ustanoveni mlinar odemrel a mlin pusto osztal, usztanovil za mlinara Slanina Mihála (OBSOLOVCE 1750); on sam (Absolon) když prez les za mulicy utekal, ostal za wlasy na dube wyset, kdež jeho Joab z trima kopijamy prebodel (PrW 1780)
L. o. pri živote, živý nezomrieť: kdyz by ditie ostali zywe po geho (otcovej) smrti (ŽK 1473); kdibi moga dywka Judita pri ziwote ostala a prisla bi tu do Bardiowa, ja jako otjec swogemu dietetj mam oddat (čast majetku) (BARDEJOV 1698); a gestli nezaplati zasse (kto vzal cudziu vec) w ten den rzeczeny, on ostane w sskodie (ŽK 1473) utrpí škodu
F. mamka ma zakliala, by kameň ostala (RL 15. st) skamenela; Klampa Martin, suc nezdrawj, wimluwa se, ze nema odkud (vyplatiť dlh), ponewadz any srsty dobitka mu neostalo (MALŽENICE 1621) nemá nijaký dobytok; ne toliko lidy, ale y to mesto slawne a krasne (Jeruzalem) zburene gest, ze kamen na kameny neostal (AgS 1708) všetko bolo zničené
4. stať sa nejakým, niečím, dostať sa do istého stavu: slissal-ly swedok, že bi (niekto) po prwe sicze luteran biwsse zatim catholicom ostal (KRUPINA 1734); na druhy deň zase pred sebe wzal, že hněwu nepozwolj a také se tehdy w hněw newpustil, až by krawa ostala telna (HK 18. st); (Juraj Láni) odessel do Zvolena a odtud se nawratyce znowu do pyowara, znamenytym gazdom ostal (PUKANEC 18. st)
5. (o potomkovi) zostať, osirieť: pakli by panu Davidis Casparowy ostal potomek, s predmenowaneho statku bude succedowat w polowycy, w druheg pak polowicy 4 priatele; ispanowe siroti malickie ostali (KRUPINA 1691; 1738)
6. po kom, od koho zostať ako pozostalosť, dedičstvo: v nas, w Žiline sie gest sudyla poctywa pany Zophka, wdowa Wayczarka, s opatrnym muzem Wankem Wayczarzem a bratrem geho Matussem o statky wssechny, kterez gsu byli ostaly po smrti nebossczika Laczka Wayczarze; muog ssurze Jaksso vmrzel gest a Mathuss Wayczar poyal gset geho zenu a tu su statki ostali, kterez on miel (ŽK 1462; 1477); Adam Kunda pred namy powedel, ze statky, kterez ostaly ym od ocze ych, (brat Ivaniš) pomarhal a prekupcyl (PLIEŠOVCE 1567); (Juro Masný) ugedal (!) stafku na uinohradi, ktere ostali po Adamovi Nisnanskem (TRNAVA 1604); Lauzal Janczy vmrel, po nem neostalo (nič), toliko chitwana gedna kobila (MALŽENICE 1621); cuokolwek po mogeg smrty ostangé, y to wssecko muogmu milému maželu poručam (KRUPINA 1737); rozpamata se swedek, že boly ostali wčeli po Sandor Jozephowy, ale kolko, to nezna (s. l. 1774)
F. mne od mogho swokra za geden groš njc darmo neostalo (s. l. 1742-99) nezdedil som nič po ňom
7. komu, pri kom, u koho zostať vo vlastníctve niekoho: gestli ktery muz da swe zbozi ginssiemv czlowieku a czoz by pak bylo na tom vstaweni, tehdy by ostalo tomu czlowieku y s tym zbozym to staweni (ŽK 1473); gestli my nebudeme moczy tu zostaty, y wasse statky wam nebudu muoczy ostaty (PEČENICE 1581); Martin Pjar Faczko žalowal na walacha, že mu koze nohu zlomil, za ktere prestupenj odsuzuge se walachowy, aby neb dwa zlate zložil Pjarowy a koza pry nem ostane, aneb čtiry zlate aby zložil a kozu sebe wzal (PONIKY 1792)
8. komu zostať dlžný niekomu niečo: j vczinil gest (Šváb) przed namy poczet tak, ze gemv Zandr gesscze ostal 26 zlatich (ŽK 1454); gesste ste my ostaly geden zlaty (H. BEŇADIK 1575); ostalo nezaplateneho rowassu osemnast grossy (DRAŽKOVCE 1714)
L. o (po)dlžen (čo) komu nevyrovnať dlh niekomu: Woyttko ode mne wzal sklenycze probierske za f 3, dwa zlate mne dal a f 1 ostal dlužen (VAŽEC 1585); zaplat my, nebo my twoga matka ostala dlužna (PUKANEC 1472-99); pana Foglara Janoša poddany odišiou do mestečka Sebechlebskyho do služby, toliko pusty grunt zanechau a dlh veliky chudobnej dedinky ostau podlužen (DOMANÍKY 1784)
9. zostať ako zostatok, zvyšok, zvýšiť z niečoho: czo malo ostalo drewa, y to (občania) rubagu od zeme a wssecko chtegu wykorenyt (NEDEDZA 1662); p. Dlholuczkj hnedkj hrable pod widlicze (Pavla Záborského) podhodil, takže mu j odfrklj a len hrabliska (mu) w rukach ostalj, s kterimj p. Zaborskeho j w hlawu uderil (DRAŽKOVCE 1727); hotoweho na casse nic neostalo (PONIKY 1792); naber planich trnek, čo ostanu na strome cez zimu (HK 18. st)
10. na čom uzniesť sa, dohodnúť sa na niečom, rozhodnúť sa o niečom: i prosili su nas (Ján Thurek a pán Mikuláš Švidrigal), abichmi svedieli od tiech dwu diedin (z Kotešovej a z Hlinika), na czem by chtieli z obu stran ostati (BYTČA 1484 SČL); ostávať [-(i)ať] ndk
1. k 1: kdyby instansa nebilo, sotwy by mohol (jeho pán tatík) ostawat w swem hospodarstwy (MARTIN 1674); gestli bi len geden s nas ostavati mel (v) dedine, abi bol podlzen branit (na vlastnú utratu) (NEŽATICE 1752); ommento: ostáwám, zostáwám, messkám (KS 1763)
2. k 2: Bartowska (usadlosť), kterej drži Janek Bartek 1/3, Janek Kotočka 1/3, pusta ostawa 1/3 (ORAVA 1625 U2); ass po wrssek gesste ostawala czesta wedla Slaninskowskeg Dubrawky (s. l. 1677); nachadza sa w tegto osade gedno sedljacztwo, trj stwrte, ag ostawa puste (ČREMOŠNÉ 1770)
F. keď nechceš byť ke mne verná, zdravá tehdy ostávaj (PV 1640) maj sa dobre, zbohom
3. k 3: w Lopassowe Guro Cibava tu rolu staowal (!) a zabranowal, aby nedali penize za rolu Mihalowi, pro tu pričinu, Guro Cibava, ostawass sa žalobne (NIŽNÁ 1635) si obžalovaný
4. k 6: gestli by pak neco od tichze wecy ostawalo, tedy aby se predepsany pritele rowno delily na 4 strany (KRUPINA 1691)
5. k 7: wlastnost peněz wždy ostáwá v pána peněz, bratrj pak žádné prisluhowánj nad něma mjti nemožu; penjze v někoho druhého ležeti ostáwagu (PrV 1767)
F. to odrjkánj swu platnost nemá, až po složeneg professý, pred kteru nowicyus wždy pánem ostáwa swých wěcý časných (PrV 1767) je vlastníkom, majiteľom
6. k 8: welike restantie nam ostáwagj (SOKOLČE 1773)
L. o. dlžen (čo) komu, o. dlžníkom mať dlh voči niekomu, dlhovať niekomu (niečo): Joannes, syn mug, dluzen my ostawa sprawedliweho dluhu do sta f (ŽILINA 1617); ponewač sem y za žywobyty meho prwsseho manželka wyplacala (jeho príbuzným podiel), y s timto mogim druhym manželem nic neostawam dlužna, a tak do mogich yrekou nic nemagu mogy pritele (KRUPINA 1693); častokráte sicze na počte predoznámeny Blaho Gyuro dlžnjkom ostáwal (TRENČÍN 1724-44)
7. zanechávať, ponechávať: relinquo: zanechawam, ostawiam (ML 1779)

ostávať p. ostať