ostýchavý príd. kt. sa ostýcha; svedčiaci o tejto vlastnosti, hanblivý: o-é dievča; o. úsmev;
ostýchavo prísl.;
ostýchavosť -i ž.
ostýchavý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
ostýchavý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ prejavujúci nesmelosť, plachosť, rozpaky; svedčiaci o tom; syn. hanblivý, plachý: ostýchavé dievča; o. pohľad; bol trochu o.; žena s ostýchavým úsmevom na tvári; som taký ostýchavejší typ
bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasom • malodušný • maloverný • malomyseľný • kniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá duša • ľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáča • plachý: plaché zviera • okúňavý • ostýchavý • neistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanie • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný • vystrašený • zried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matky • expr. strachopudský • pejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúšky • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný • zjemn. pokakaný; prestrašený • expr.: rozklepaný • vyklepaný • zried.: strachuplný • strachostlivý • strachostivý • zastaráv.: strachovlivý • strachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)
hanblivý ktorý je málo smelý; ktorý sa vyznačuje hanblivosťou, plachosťou; svedčiaci o takej vlastnosti • ostýchavý: hanblivý, ostýchavý mládenec; ostýchavé úsmevy, slová • okúňavý • zdráhavý (hanblivo váhavý): okúňaví, zdráhaví návštevníci • cudný (hanblivý, zdržanlivý v intímnom živote): cudné dievča, cudný pohľad • kniž. prudérny (prepiato hanblivý): prudérni ľudia • pricudný (príliš cudný) • plachý • nesmelý (ktorý má málo sebaistoty): plachá, nesmelá osoba; plaché, nesmelé správanie
ostýchavý p. hanblivý, bojazlivý
plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivý • nesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľad • ľakavý • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlas • hanblivý • ostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotyky • rozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnosti • zakríknutý • zahriaknutý • utiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčik • uzavretý • samotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikom • jemný • letmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozk • expr.: plachučký • plachunký • poet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)
2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnka • plašivý • ľakavý: plašivý, ľakavý kôň • neskrotený • nedomestikovaný • neprítulný • divý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatka • expr.: plachučký • plachunký: plachučké vtáčatko
3. p. krátky 1
ostýchavý (zastar. ostiechavý) príd. hanblivý, bojazlivý, nesmelý: o. človek, o. úsmev, o-á reč; o-é prosby (Greg.); o-á nedôvera (Vaj.); chlap ostiechavý (Sládk.);
ostýchavo (zastar. ostiechavo) prísl.: o. vojsť, o. hovoriť;
ostýchavosť (zastar. ostiechavosť), -ti ž.
oscíchavý p. ostýchavý
osíchavý p. ostýchavý
ostýchavý príd. (oscíchaví, osíchaví) bojazlivý, nesmelý, hanblivý: Ďévča je to ostíchavé, ňeskúsené, ale šak sa ostrélá (Lapáš NIT); oscíchaví mládenec (Bošáca TRČ); osíchavuo ďieu̯ča (Sliače RUŽ)
ostýchavý príd hanblivý, okúňavý, rozpačitý: verecundus, pudicus, cunctabundus: ostýchawý (PD 18. st) -osť ž hanblivosť, okúňavosť: verecundio, timiditas: ostýchawost (PD 18. st)