os -i L -i mn. -i -í D -iam L -iach I -ami ž.
1. myslená priamka, vzhľadom na kt. sa určujú geom. al. fyz. vzťahy bodov al. telies: fyz.: o. otáčania, zemská o.; geom.: o. súmernosti, číselná o., o. úsečky; otočiť sa okolo vlastnej osi
2. čo vedie stredom niečoho: o. rastliny
3. nepohyblivá strojová súčiastka na prenášanie točivého pohybu: o. kolesa, kladky
4. kniž. hlav. myšlienkové ťažisko: o. románu, rozprávania;
osový príd. k 1: o. prierez v osi;
oska -y -siek, osička1 -y -čiek ž. zdrob. k 3
osový -vá -vé príd.
osový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s osou, myslenou priamkou, podľa ktorej al. okolo ktorej sú všetky body súmerne rozložené: osová vzdialenosť; chrbtica je o. orgán ▷ mat. osová súmernosť zrkadlový obraz v rovine, pri ktorom vzdialenosť bodov od ich obrazov ležiacich oproti sebe kolmo na os je rovnaká, zhodné zobrazenie
os, osi, mn. č. osi, osí ž.
1. geom. myslená priamka, na ktorú sa nanášajú nejaké hodnoty a ktorou sa určuje poloha; myslená priamka, podľa ktorej je niečo súmerné, okolo ktorej sú všetky body súmerne rozložené, čiara idúca stredom niečoho; myslená priamka, okolo ktorej sa niečo otáča: vodorovná, horizontálna os; os x horizontálna, os y vertikálna; súradnicová os; os súmernosti; os uhla, strany, úsečky; os pera (u vtákov); stav. okenná os, os mosta; fyz. zraková, optická os; let. letová os;
voj. smer, po ktorom postupujú jednotky; hlavný smer, ku ktorému sa pripájajú bočné zložky; pren. polit. os Berlín-Rím-Tokio spojenectvo hitlerovského Nemecka s fašistickým Talianskom a Japonskom; fyz. os otáčania; Zem sa otáča okolo vlastnej osi; pren. žart. otočiť sa okolo vlastnej osi úplne sa otočiť; astron. zemská, svetová os;
2. tyč, okolo ktorej sa otáča koleso al. strojová súčiastka na prenášanie točivého al. kývavého pohybu: drevená os (voza); predná, zadná os (na voze); zapadať, zapadnúť po os (osi) o voze, ktorého kolesá sa vryjú hlboko do mäkkej pôdy; namazať os; stroj. pevná os uložená nehybne, okolo ktorej sa otáčajú súčiastky; otáčavá os uložená otočne, tak, že sa otáča s inou súčiastkou;
3. bot. nadzemná časť rastliny (po stranách nesie listy);
4. kniž. stredobod myšlienkového diania, ťažisko, hlavný prvok: Strediskom, osou života liptovského bol hrad Likava. (Rys.) (Zápas) tvorí os Hečkovho románu. (Mráz);
osový príd.: geom. o-á súmernosť rovnaká vzdialenosť okrajových bodov od osi; o. prierez v osi, udáva rovinu súmernosti; tech. o. tlak pôsobiaci v strede osi nejakého stroja; o-á sila pôsobiaca v strede podpier; stroj. o. regulátor prístroj regulujúci prívod a odvod pary v turbíne; o-é ložisko zachycuje sily účinkujúce v osi ložiska;
oska, -y, -siek ž. zdrob. k 2 malá os;
osička1, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 2
osový p. os