osol osla mn. N a A -y m. somár;
pren. pejor. živ. mn. -i hlupák (v nadávkach);
oslí príd.
oslica ↗ osol
oslíček ↗ osol
oslík G a A -ka m. 1. pl. N -íky/-íci/-íkovia G -kov A -íky/-íkov zdrob. ▶ mladý osol, somárik: chov oslíkov; vysadnúť na oslíka; prenajať si oslíka; zapriahol do voza svoje dva oslíky; cestou stretávame oslíky naložené nákladom; Priložil si dlane k ušiam a napodobňoval oslíka. [V. Šikula] 2. pl. N -íkovia/-íci G a A -kov zjemn. ▶ hlúpy, nerozvážny človek, somárik: pritakávajú ako takí oslíci; A ja som oslík, Pane, Ty to vieš. [M. Rúfus] 3. pl. N -íky/-íkovia A -íky/-íkov ▶ hračka v podobe osla: plyšový o.; návod na háčkovaného oslíka ▷ zdrob. oslíček ↗ osol
osol G a A osla m. 1. pl. N a A osly A hovor. i oslov ▶ zviera z čeľade koňovitých s dlhými ušami a krátkou hrivou, využívané hlavne na nosenie nákladov, zool. somár africký Equus asinus: ťažný o.; divé osly; hlasné híkanie oslov; osedlať, zapriahnuť osla; niesť sa na oslovi; chovať bielych oslov; v ohradách a pri domoch vidíme ovce, osly; Každé ráno odchádzajú do centra mesta na rozheganých vozíkoch ťahaných oslami. [A. Pauliny] 2. pl. N osli pejor. ▶ hlúpy, nerozvážny človek (obyč. ako nadávka); syn. somár: nadávať niekomu do oslov; taký o. zas nie som; to je ale o.! ◘ parem. žart. išiel posol, prišiel osol o tom, kto nesplnil nejaké poslanie ▷ zdrob. ↗ oslík; oslíček G a A -čka pl. N a A -čky A hovor. i -čkov m. zdrob. expr. k 1: Potom znovu zastala. Zanovito ako oslíček. Ani doľava, ani doprava. [E. Szanyiová]; oslica -ce oslíc ž. ▶ samica osla, somarica: stádo oslíc; osedlať si oslicu; zapriahnuť oslicu do voza; zložiť z oslice náklad
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
osol 1. p. somár 1 2. p. hlupák
somár 1. zviera s dlhými ušami používané najmä na nosenie nákladov • osol: prepravovať náklady na somárovi, na oslovi
2. p. hlupák
osol, osla, mn. č. osly m.
1. koňovi podobné zviera, ale oveľa menšie, používa sa na nosenie tovaru al. záprahu, somár: Vliekli svoj tovar na koňoch alebo na osloch. (Jégé) Tak mu to medzi nami svedčí ako oslovi piata noha. (Kal.); pracovať ani o. usilovne, bez oddychu;
2. (mn. č. osli) pejor. hlúpy, sprostý človek, hlupák; nadávka takému človeku: Darmo Dérer nadáva do oslov. (Jes.) Ach, ja nebožiak! Ja osol, ja odroň, ja zlodej! (Vaj.)
● žart. išiel posol, prišiel o. o tom, kto nesplnil nejaké poslanie;
oslí, zried. i osličí, -ia, -ie príd.: o-ie mláďa; žart. o-ie uši dlhé; osličia čeľusť (Ráz.);
oslík, -a, mn. č. -y m. malý osol, somárik;
pren. expr. oslab. (mn. č. -ci) nadávka, prezývka človekovi
(jeden) osol; (bez) osla; (k) oslovi; (vidím) osla; (hej) osol!; (o) oslovi; (s) oslom;
(dva) osly; (bez) oslov; (k) oslom; (vidím) osly; (hej) osly!; (o) osloch; (s) oslami;