Slovenské slovníky

kssj psp ogs sssj ⇄ sss ssj ssn hssj subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

osoh -u m. úžitok, prospech, op. škoda: hmotný, duševný o.

□ byť, ísť na o. osožiť; mať z niečoho o.

● narobiť viac → škody ako o-u

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

osoh ‑u m.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

osoh -hu m.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

osoh -hu m. (i z čoho, z koho) ▶ čo je prospešné, užitočné ľuďom, kladný výsledok úsilia, práce, snaženia; syn. úžitok, prospech: všeobecný, duchovný, materiálny, finančný o.; nemala z neho veľa osohu; každý hľadá len vlastný o.; Bola schopná akejkoľvek špinavosti, akéhokoľvek svinstva, ak jej z toho vzišiel osoh. [J. Pronská] □ byť na osoh al. prinášať osoh osožiť; mať osoh z niečoho ťažiť z niečoho, získavať niečo
◘ fraz. narobiť viac škody ako osohu urobiť niečo zle
◘ parem. osoh so škodou za ruky sa vodia čo je na prospech, máva aj negatívne stránky

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-oh/72957 4.33: substantíva m. neživ. N+A sg. 6537 roh/3172 osoh/1061 batoh/766 tvaroh/388 sloh/315 brloh/267 záloh/145 stoh/120 hloh/88 piroh/86 paroh/63 ostroh/29 prieloh/12 (4/25)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospech • dobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobro • zdar • osoh • úžitok • dobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnosti • expr. choseň

2. p. pôžitok, šťastie 1

osoh 1. p. úžitok 1, zisk 1 2. p. blaho 1

osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osoh • ísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží mu • slúžiť • pomáhať • prospievať • byť na úžitok • ísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok? • byť cenný • mať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutoční • byť platný: vaša pomoc nám nie je platná • expr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žíri • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu

prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh • ísť na osoh • byť na úžitok • ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok • osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu • expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri • slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži! • pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje • vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha • rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne • hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe • dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach

úžitok 1. výsledok práce, úsilia, ktorý možno využiť pre svoju potrebu • osoh: mať z niečoho úžitok, hmotný osoh; byť na úžitok, na osoh • prospech: verejný prospech • zisk: to neprináša nijaký zisk • záujem: brániť svoje záujmy • hovor. chosen • choseň: z mojej námahy mal chosen iný

2. p. blaho 1

zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký zisk • úžitok: škody je viac ako úžitku • osoh: materiálny osoh • prospech: mať osobný prospech z niečoho

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskom • výťažok: výťažok hospodárenia • výnos: vysoké hektárové výnosy • príjem: štátne príjmy • tržba (zisk z predaja): denná tržba • dôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdy • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

osoh, -u m. úžitok, prospech, zisk, dobro: mať z niečoho (veľký) o.; byť niekomu (niečomu) na o.; doniesť, donášať o.; hovor. urobiť o. urobiť niečo užitočné; robiť niečo pre o.; hmotný o. (Čaj.); Narobil otcovi viac škody než osohu. (Zúb.);

osôžtek i osožtek, -a m. zdrob. expr.

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

osoh m. csl úžitok, prínos, prospech: Bou̯ veru aj zo zajacou dvojakej osoch (Čelovce MK); Najviac som pestúvau̯ chrizantémi, ľebo té mi najľepšie potom daľi osoch (Ležiachov MAR); Tú ťapu si ňevolaj pomáhať, ňemala bi si z ňej osoch! (Návojovce TOP); A kebi uš s tihi mal volajakí osoh (Bošáca TRČ); Tochto roku budeme mad z úrodi osoch (Vaďovce MYJ); Koňe zodrel i sersan podrel aľe barz osoh ňebul (Smižany SNV); To ľepši ked umre chlop, bo z babi jest osoh a s chlopa ňe (Fintice PRE)
F. ten ťi osoh vezňe (Zvol. Slatina ZVO) - vyhrážka, ten ti dá!; to buďe na osoh (Lišov KRU) - pomôže to, bude to priaznivo účinkovať (liečivé byliny); tan tvój osoch! (Dol. Súča TRČ) - už z toho nebude úžitok (o strate al. zániku niečoho); vezmu s ňeho osoch (Stožok ZVO), zale mu osoch (Čelovce MK) - využijú, zúžitkujú to; škoda z osohom choďí (Jasenová DK), škoda iďe z osohom (St. Hory BB) - všetko zlé je na niečo dobré

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

osoh m
1. hmotný al. iný úžitok ako výsledok práce, úsilia ap., prospech, zisk: panow Smreczenskych a z Trstheneho chudym lydem do hor prze panow k osohu gegich aby swobodu mely (L. JÁN 1480); W. Opatrnost prosyme, zeby ste raczyly wasseho obywatele (Ďurka Antolského) pred sebe poslaty a optaty, kterak su spolu (s Adamom Kundom) kupczyly, gezlyze maly s toho osoch aneb skodu (PLIEŠOVCE 1567); az do tohoto czasu zyadnym osohom aneb auspeitom handlowaty a pasowaty se namohlo; čo se dotyče bane sreborne svateho Czura na Boci, tha se za mnoho rokov z užithkem a z osohom pavovala (BOCA 1588; 1610); ya na tich dwatczat zlatych sama bych z Rakus wino wozila, aby W. M. zatym yaky taky osoch mity mohla (SENICA 1650); ptačnycy hory hubyly a toliko swug zisk a osoch hledaly (ZÁBORIE 1714); winohrady wcžil su nam raczy na skodu jako na oszoch (MYSLENICE 1768)
L. obrátiť, obracať na svoj o čo využiť, využívať niečo vo svoj prospech: z douchodkuw nassich sobe priwlatnowat a na swu stranu a osoch obraczet purgkraby nech se neopowažj (TRENČÍN 1716); wie-ly swedek, že by pany Helena Zrubka hospodarstwy temer wsseczko skrze prodawany obilia na swug osoch obratila? (DRAŽKOVCE 1726); zlim sitem pekar, w pustem mline mlinar z malim osohem bywa (BV 1652) prináša málo úžitku; wssechnem bud k osohu, k sskode nikomu, wsseckym sstestj winssug (KoB 1666) každému buď uzitočný
F. decoqvit domino res: žádny osoh nehoni pánu (KS 1763) pánov nič neťaží, nesúri; nenj ten žgak chwali hodnj, ktery neda osoh žgadnj (Se 18. st) iba pracovitý človek si zaslúži pochvalu
2. peňažný zisk, výťažok, výnos, príjem: pri skladanj počtůw a oswobozuwánj se z nich zachowatt sobě slussj: I. čas, II. gméno skladagjcyho auřad, III. summu prigalú, wynaloženau, IV. dluch a osoch, V. spusob (RUŽOMBEROK 1598); prissiel osoh k mestu z tichto wyn wsseckych y z droždy fl 232 d 8 (ZVOLEN 1645); expense prewisili osoch 18 fl (S. ĽUPČA 1661); piwa kupeneho per f 1 den 15, dawaneho per den 2 1/2, osoch (učiní) 6 flor 30 den (M. KAMEŇ 1715)
3. poplatok za požičané peniaze, úrok: (tútori) aby dweste zlatych nebo u sebe drzely, nebo niekteremu dobremu czloweku daly w rucze, aby vzywal a od nych daual kazdy rok osohu 20 zlatých (PARÍŽOVCE 1564); prigali sme sto toliarow, kterežto penize budeme osemnacz zlatich datj; platyly sme kralouskemu swiczdankowy od penazy osoch anebo interesz fl 16 (KRUPINA 1651-80; 1684); byl pak tu geden z nas Zachariass gmenem, ketry pri sobe interese dawal a toliko tri penjze na každy rok osohu bráwal (ŽA 1732); foenus: osoch, lichwa (AP 1771)
4. poplatok za prenájom domu al. živnosti, nájomné, árenda: od kterehošto (domu) každorocžne zawazal se tenže Simun Fraukner sto zlatich rimskich arendy aneb osohu dawat (TRENČÍN 1709); z krczem gak Malich tak Welkich Krsstyenach suczy osoch zwiss doloženem platye se nerozumy, tess za takowy osoch powinny budu s panstwu tiže poddany ročitye platyityi zlatich dwanast (M. KRŠTEŇANY 1765)
5. význam, zmysel: gakowé gyne gmena gsu (gréckych krajov), neny osochu tuto spomenúť KrP 1760; osožtek [-žček] dem expr k 1: snáď bis (Slovenské učené tovarišstvo) predce ze mňa (J. I. Bajzu) též osóžček bralo? (BE 1794)