osobnosť -i ž.
1. človek s vyhranenými duš. vlastnosťami, individualita; súhrn takýchto vlastností: je to (silná) o., ovláda celý kolektív; čaro jej o-i
2. jednotlivec s významným postavením v spoloč., polit., ved. ap. sfére: významné o-i našej histórie zjavy, postavy; úloha o-i, kult o-i;
osobnostný príd.: o. prínos;
osobnostne prísl.
osobnosť -ti -tí ž.
osobnosť -ti -tí ž. 1. i psych., sociol. ▶ človek s vyhranenými duševnými vlastnosťami; súhrn psychických vlastností typických pre jednotlivca prejavujúci sa v jeho správaní a prežívaní, individualita: výrazná, silná o.; zrelá, vodcovská o.; rozdvojená, rozštiepená, schizofrenická, psychopatická o.; formovanie, vývin osobnosti; poruchy osobnosti; submisívny typ osobnosti; urobiť si test osobnosti; drogy môžu spôsobiť rozpad osobnosti 2. ▶ spoločensky, kultúrne, politicky al. inak významný človek, zjav: známe, slávne osobnosti; všeobecne uznávaná o.; politicky vplyvná o.; historické osobnosti; osobnosti regiónu, mesta; anketa o najpopulárnejšiu o. televíznej obrazovky; patrí ku kľúčovým osobnostiam slovenskej literatúry; v tomto ohľade to bola výnimočná o.; bol charizmatickou osobnosťou slovenského divadla; na podujatí sa zúčastnili aj popredné osobnosti spoločenského života; politika považujú za kontroverznú o. rozporuplnú, vyvolávajúcu spory □ kult osobnosti neprimerané vyzdvihovanie nejakej osoby, jej vlastností a zásluh
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjav • individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre • postava • kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby • autorita • hovor.: kapacita • kaliber • expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike • fenomén: hudobný fenomén • mudrc • osvietenec • kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva
2. p. človek 1
zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)
2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)
3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)
osobnosť1, -ti ž.
1. človek s vyhranenými duševnými vlastnosťami, kvalitami, individualita: ľudská o.; sila osobnosti; rozvitá, silná o.;
filoz., psych. duševné založenie osoby ako súhrn typických vlastností pre človeka, charakter;
2. človek, jedinec v istom smere vynikajúci, pre ľudskú spoločnosť niečo znamenajúci, dosahujúci významné postavenie: vynikajúca, známa, významná, význačná o., vedúca o.; úloha o-i (v dejinách); kult o.;
osobnostný príd. k 1: o-é črty, prvky; svojský, osobnostný tón (Mráz);
osobnosť2, -ti ž. zastar. osobitnosť, osobitosť: o. slovenského národa (Vlč., Škult.)
osobnosť1 ž osamotené, odľahlé miesto, samota: ab arbitris remotus locus: osobnost; solitudo: pustatina, pússť, samotnost, osobnost (KS 1763)
osobnosť2 ž 1. telesná podstata, podoba nej. bytosti: wermež w Boha gedného, Otce nebeského, w božstwý nerozďilneho, na nás láskawého, gemu žádna osobnost nemůž se prypsaťj, aňj wsselyká mudrost nemůž obsáhnúťj (CC 1655); wiermež w Boha gedneho, Otce nebeskeho, w božstwj nerozdjlneho, na nas laskaweho, gemuž žadna osobnost nemuž se pripsati, neb ho wsselika maudrost nemuž obsahnuti (Pie 18. st); co mame zachowatj protj fotinianom, kteri geho (Kristovo) bostwj a osobnost popiragj (CS 18. st) 2. jednotlivec so spoločenským a politickým postavením, význačná osoba: (Absolon) bil bezbozny a nedobry sin, ponewač zrebelowal proti otcy swemu a netoliko (o) osobnost kralowsku, ale ag o ziwot otca sweho Dawida priprawil (SPr 1783) o majestát