osobne p. osobný
osobný príd.
1. týkajúci sa nejakej osoby al. osôb, vlastný nejakej osobe: o-é veci; o-é doklady, údaje, dáta; o-á bezpečnosť, sloboda; o-á urážka; o-á zodpovednosť; predmety o-ej potreby čo potrebuje fyzická osoba pre život; o. výkaz; o-é oddelenie v podnikoch, úradoch oddelenie pre administratívne veci zamestnancov; ekon. o-é vlastníctvo predmety domácej a osobnej potreby; o-é náklady mzdy zamestnancov; účt. o. účet; práv. o-é právo viazané na osobu; o-á prehliadka prehliadanie osoby na colnici ap.; gram. o-é meno; o. zámeno; o-é koncovky, prípony ktorými sa tvoria slovesné tvary podľa gramatickej osoby;
2. týkajúci sa vnútorného, zmyslového života nejakej osoby, subjektívny: o. vkus; o-á mienka; o-é pohodlie, šťastie; najosobnejšie veci; o. záujem; o. kult (Kuk.);
3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby, priamy, bezprostredný: o. styk, o-á účasť, o-á prítomnosť; o. vzťah, o. vplyv;
4. poverený starať sa o nejakú osobu, poverený pomáhať niekomu; majúci na istej osobe nejaký záujem: o-á stráž; o. tajomník; o. lekár; o. priateľ; šport. o-á obrana spôsob hry, pri ktorej hráč obsadzuje protihráča;
5. subjektívny, neobjektívny; zaujatý, predpojatý: byť, stávať sa príliš o.;
6. (obyč. o dopravných prostriedkoch) určený pre osoby, pre ľudí: o-á doprava; o-é auto, o. automobil; o. vlak, o. vozeň;
osobne prísl.
1. sám, priamo ako osoba: byť o. zodpovedný, poznať niekoho o., o. sa presvedčiť o niečom, ísť niekam o.; Prestala ho osobne zaujímať. (Taj.)
2. subjektívne, neobjektívne; zaujato, predpojate