osobný príd.
1. týkajúci sa osoby ako ľudského jedinca al. gram. osoby: o-é veci, potreby, údaje; o-á zodpovednosť, sloboda; o-é oddelenie pre agendu, administratívne veci o pracovníkoch; o. automobil, vlak; o-é mená rodné mená a priezviská; gram.: o-é prípony (pri slovesách); o-é zámená (napr. ja, ty); o. počítač určený jednotlivému používateľovi, zn. PC
2. týkajúci sa názorov, postojov, záujmov ap. jednej osoby, subjektívny: o-é šťastie, o-á mienka, o. vkus; je príliš o. zaujatý
3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby, bezprostredný, priamy: o. styk, o-á prítomnosť, účasť
4. pridelený istej osobe: o. tajomník, o-á stráž, o. lekár; šport. o-á obrana; odb. o-é identifikačné číslo tajný číselný kód držiteľa platobnej karty ap.
● vybaviť si s niekým o-é → účty;
osobne prísl. k 1 – 3: o. zodpovedať; o. si niečo vysvetľovať; o. poznať niekoho
osobne prísl.
osobne prísl. 1. ▶ (z pohľadu hovoriaceho) konajúc niečo al. vyjadrujúc postoje al. city ako konkrétna osoba, jednotlivý človek (v protiklade k človeku ako súčasti nejakej spoločenskej skupiny), sám za seba, priamo: o. sa v niečom angažovať; o. ma teší tímový výkon; za toto sa budete o. zodpovedať; táto téma mi je profesionálne i o. blízka; týka sa to aj mňa o.; o. ma to mrzí; do prípadu bol o. zainteresovaný; čo to pre teba o. znamená?; o. som presvedčený, že je nevinný; mne o. sa najviac páčila záverečná scéna; o. si myslím, že to nie je až také zlé 2. ▶ vzťahujúc niečo všeobecné na vlastnú osobu, na seba samého: neber to o.!; cítila sa o. dotknutá; zrejme si to vysvetlil príliš o. 3. 2. st. -nejšie ▶ majúc dôverný, osobný charakter, svedčiac o intímnom citovom prežívaní, dôverne: nechcel, aby ten rozhovor vyznel príliš o.; osobnejšie ladený úvodník; posledný film režiséra pôsobí najosobnejšie 4. ▶ za fyzickej prítomnosti, bez sprostredkovania, nesprostredkovane, priamo, sám: o. zablahoželať oslávencovi; vyzdvihnúť si zásielku o.; prišiel sa o. poďakovať; nepoznáme sa o. iba z videnia, z počutia; musíte sa o. dostaviť na súd; na svadbu sme pozývali každého o.; prihlásiť sa možno o., písomne alebo telefonicky; film na festivale o. uviedli jeho tvorcovia
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
osobne 1. porov. osobný 1, 3 2. p. sám 3 3. p. priamo 3 4. p. zblízka 2
priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne
2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama
3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis
4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať
5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5
sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady
p. aj jediný
2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote
porov. aj opustený 1
3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách
4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo
5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil
6. p. opustený
zblízka 1. z malej al. neveľkej vzdialenosti (op. zďaleka) • zried. zblíza • zneďaleka: zblízka, zblíza, zneďaleka sa ozvalo tiché stonanie • zopodiaľ (z neveľkej vzdialenosti): pozeral sa zopodiaľ, čo sa stalo • zbližša (z menšej vzdialenosti): pozrime sa na to zbližša
2. bez sprostredkovania a do detailov • dôverne • osobne: poznám ho zblízka, dôverne, osobne
osobne p. osobný
1. týkajúci sa nejakej osoby al. osôb, vlastný nejakej osobe: o-é veci; o-é doklady, údaje, dáta; o-á bezpečnosť, sloboda; o-á urážka; o-á zodpovednosť; predmety o-ej potreby čo potrebuje fyzická osoba pre život; o. výkaz; o-é oddelenie v podnikoch, úradoch oddelenie pre administratívne veci zamestnancov; ekon. o-é vlastníctvo predmety domácej a osobnej potreby; o-é náklady mzdy zamestnancov; účt. o. účet; práv. o-é právo viazané na osobu; o-á prehliadka prehliadanie osoby na colnici ap.; gram. o-é meno; o. zámeno; o-é koncovky, prípony ktorými sa tvoria slovesné tvary podľa gramatickej osoby;
2. týkajúci sa vnútorného, zmyslového života nejakej osoby, subjektívny: o. vkus; o-á mienka; o-é pohodlie, šťastie; najosobnejšie veci; o. záujem; o. kult (Kuk.);
3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby, priamy, bezprostredný: o. styk, o-á účasť, o-á prítomnosť; o. vzťah, o. vplyv;
4. poverený starať sa o nejakú osobu, poverený pomáhať niekomu; majúci na istej osobe nejaký záujem: o-á stráž; o. tajomník; o. lekár; o. priateľ; šport. o-á obrana spôsob hry, pri ktorej hráč obsadzuje protihráča;
5. subjektívny, neobjektívny; zaujatý, predpojatý: byť, stávať sa príliš o.;
6. (obyč. o dopravných prostriedkoch) určený pre osoby, pre ľudí: o-á doprava; o-é auto, o. automobil; o. vlak, o. vozeň;
1. sám, priamo ako osoba: byť o. zodpovedný, poznať niekoho o., o. sa presvedčiť o niečom, ísť niekam o.; Prestala ho osobne zaujímať. (Taj.)
2. subjektívne, neobjektívne; zaujato, predpojate
osobne prísl. (osobno) 1. csl sám, priamo ako osoba: Osobne som mu to zanesla (Revúca); Osobňe som ho ňepozanu̯ (Príbovce MAR); Otkázal mi, že mám príz osobňe za ňím (Rajec ŽIL); Prišou̯ a me preoddau̯ osobňe druhomu kalahusoj (Sobrance) 2. čiast. vsl osobitne, zvlášť, oddelene: Každe (perie pri páraní) śe osobňe kladze (Kokšov-Bakša KOŠ); Zme tam nocovaľi, babi osobňe i chlapi osobňe (Fintice PRE); Jemu uš fše daľi jezdz osobňe (Dl. Lúka BAR); Toto žito dame osobno, budze na śace (Spiš. Štvrtok LVO)