Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

osobný príd.

1. týkajúci sa osoby ako ľudského jedinca al. gram. osoby: o-é veci, potreby, údaje; o-á zodpovednosť, sloboda; o-é oddelenie pre agendu, administratívne veci o pracovníkoch; o. automobil, vlak; o-é mená rodné mená a priezviská; gram.: o-é prípony (pri slovesách); o-é zámená (napr. ja, ty); o. počítač určený jednotlivému používateľovi, zn. PC

2. týkajúci sa názorov, postojov, záujmov ap. jednej osoby, subjektívny: o-é šťastie, o-á mienka, o. vkus; je príliš o. zaujatý

3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby, bezprostredný, priamy: o. styk, o-á prítomnosť, účasť

4. pridelený istej osobe: o. tajomník, o-á stráž, o. lekár; šport. o-á obrana; odb. o-é identifikačné číslo tajný číselný kód držiteľa platobnej karty ap.

vybaviť si s niekým o-é → účty;

osobne prísl. k 1 – 3: o. zodpovedať; o. si niečo vysvetľovať; o. poznať niekoho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
osobný; osobne prísl.

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízkyzried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osobaintímnysúkromnýosobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné vecifamiliárnyrodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenieodb. hypokoristický (o slovách)

2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajnýneverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spisdiskrétny: diskrétny rozhovor


neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanietajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informáciadôvernýdiskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správyfraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dveramisúkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovorosobnýprivátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore)neúradný (op. úradný): neúradný prejav


osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života!individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosťpersonálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť

2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívnyneobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúcehozaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj

3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamybezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasťživý: nadviazať s niekým živý písomný styk


subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobnývlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názorindividuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpokladyzaujatýpredpojatýneobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritikajednostrannýnevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty


súkromný 1. ktorý sa týka jednotlivca ako vlastníka, majiteľa (op. spoločný, spoločenský) • osobný: súkromný, osobný majetok; osobné vlastníctvoprivátny: privátna advokátska kancelária; chodiť na privátne hodiny spevuvlastný: je to jeho vlastný podnik

2. ktorý sa týka iba jednotlivca, jeho súkromia; ktorý zodpovedá jeho vnútornému založeniu, potrebám • osobný: mať súkromné, osobné problémy; presadzovať súkromné, osobné záujmyprivátny: riešiť privátne záležitostiintímny: miešať sa do cudzieho intímneho života; zastihnúť niekoho v intímnom rozhovore

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

osobný príd.

1. týkajúci sa nejakej osoby al. osôb, vlastný nejakej osobe: o-é veci; o-é doklady, údaje, dáta; o-á bezpečnosť, sloboda; o-á urážka; o-á zodpovednosť; predmety o-ej potreby čo potrebuje fyzická osoba pre život; o. výkaz; o-é oddelenie v podnikoch, úradoch oddelenie pre administratívne veci zamestnancov; ekon. o-é vlastníctvo predmety domácej a osobnej potreby; o-é náklady mzdy zamestnancov; účt. o. účet; práv. o-é právo viazané na osobu; o-á prehliadka prehliadanie osoby na colnici ap.; gram. o-é meno; o. zámeno; o-é koncovky, prípony ktorými sa tvoria slovesné tvary podľa gramatickej osoby;

2. týkajúci sa vnútorného, zmyslového života nejakej osoby, subjektívny: o. vkus; o-á mienka; o-é pohodlie, šťastie; najosobnejšie veci; o. záujem; o. kult (Kuk.);

3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby, priamy, bezprostredný: o. styk, o-á účasť, o-á prítomnosť; o. vzťah, o. vplyv;

4. poverený starať sa o nejakú osobu, poverený pomáhať niekomu; majúci na istej osobe nejaký záujem: o-á stráž; o. tajomník; o. lekár; o. priateľ; šport. o-á obrana spôsob hry, pri ktorej hráč obsadzuje protihráča;

5. subjektívny, neobjektívny; zaujatý, predpojatý: byť, stávať sa príliš o.;

6. (obyč. o dopravných prostriedkoch) určený pre osoby, pre ľudí: o-á doprava; o-é auto, o. automobil; o. vlak, o. vozeň;

osobne prísl.

1. sám, priamo ako osoba: byť o. zodpovedný, poznať niekoho o., o. sa presvedčiť o niečom, ísť niekam o.; Prestala ho osobne zaujímať. (Taj.)

2. subjektívne, neobjektívne; zaujato, predpojate

Morfologický analyzátor

osobný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) osobný; (bez) osobného; (k) osobnému; (vidím) osobného; (o) osobnom; (s) osobným;

(štyria) osobní; (bez) osobných; (k) osobným; (vidím) osobných; (o) osobných; (s) osobnými;


(jeden) osobnejší; (bez) osobnejšieho; (k) osobnejšiemu; (vidím) osobnejšieho; (o) osobnejšom; (s) osobnejším;

(dvaja) osobnejší; (bez) osobnejších; (k) osobnejším; (vidím) osobnejších; (o) osobnejších; (s) osobnejšími;


(jeden) najosobnejší; (bez) najosobnejšieho; (k) najosobnejšiemu; (vidím) najosobnejšieho; (o) najosobnejšom; (s) najosobnejším;

(dvaja) najosobnejší; (bez) najosobnejších; (k) najosobnejším; (vidím) najosobnejších; (o) najosobnejších; (s) najosobnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) osobný; (bez) osobného; (k) osobnému; (vidím) osobný; (o) osobnom; (s) osobným;

(dva) osobné; (bez) osobných; (k) osobným; (vidím) osobné; (o) osobných; (s) osobnými;


(jeden) osobnejší; (bez) osobnejšieho; (k) osobnejšiemu; (vidím) osobnejší; (o) osobnejšom; (s) osobnejším;

(dva) osobnejšie; (bez) osobnejších; (k) osobnejším; (vidím) osobnejšie; (o) osobnejších; (s) osobnejšími;


(jeden) najosobnejší; (bez) najosobnejšieho; (k) najosobnejšiemu; (vidím) najosobnejší; (o) najosobnejšom; (s) najosobnejším;

(štyri) najosobnejšie; (bez) najosobnejších; (k) najosobnejším; (vidím) najosobnejšie; (o) najosobnejších; (s) najosobnejšími;


ženský rod

(jedna) osobná; (bez) osobnej; (k) osobnej; (vidím) osobnú; (o) osobnej; (s) osobnou;

(dve) osobné; (bez) osobných; (k) osobným; (vidím) osobné; (o) osobných; (s) osobnými;


(jedna) osobnejšia; (bez) osobnejšej; (k) osobnejšej; (vidím) osobnejšiu; (o) osobnejšej; (s) osobnejšou;

(dve) osobnejšie; (bez) osobnejších; (k) osobnejším; (vidím) osobnejšie; (o) osobnejších; (s) osobnejšími;


(jedna) najosobnejšia; (bez) najosobnejšej; (k) najosobnejšej; (vidím) najosobnejšiu; (o) najosobnejšej; (s) najosobnejšou;

(štyri) najosobnejšie; (bez) najosobnejších; (k) najosobnejším; (vidím) najosobnejšie; (o) najosobnejších; (s) najosobnejšími;


stredný rod

(jedno) osobné; (bez) osobného; (k) osobnému; (vidím) osobné; (o) osobnom; (s) osobným;

(tri) osobné; (bez) osobných; (k) osobným; (vidím) osobné; (o) osobných; (s) osobnými;


(jedno) osobnejšie; (bez) osobnejšieho; (k) osobnejšiemu; (vidím) osobnejšie; (o) osobnejšom; (s) osobnejším;

(tri) osobnejšie; (bez) osobnejších; (k) osobnejším; (vidím) osobnejšie; (o) osobnejších; (s) osobnejšími;


(jedno) najosobnejšie; (bez) najosobnejšieho; (k) najosobnejšiemu; (vidím) najosobnejšie; (o) najosobnejšom; (s) najosobnejším;

(dve) najosobnejšie; (bez) najosobnejších; (k) najosobnejším; (vidím) najosobnejšie; (o) najosobnejších; (s) najosobnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor