osoba -y osôb ž.
1. ľudská bytosť (bez rozdielu pohlavia) ako jednotlivec: je to významná o., sedadlo pre dve o-y; pokiaľ ide o moju o-u o mňa
2. jednotlivec ako nositeľ istej funkcie, práva ap.: plnoleté o-y; civilná, vojenská, duchovná o.
3. postava (v umel. diele): konanie o-b (v dráme)
4. gram. kategória rozlišujúca účastníkov reči a toho al. to, o kom, resp. o čom sa hovorí: prvá, druhá, tretia o.;
osôbka -y -bok ž. zdrob. expr. k 1
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
osoba 1. človek ako nositeľ istej funkcie, práva a pod. • jedinec • jednotlivec • indivíduum: plnoleté osoby, indivíduá; každý jedinec; všetci zúčastnení jednotlivci • kniž. subjekt: každý subjekt tohto štátu má svoje práva
2. predstaviteľ úlohy v umeleckom diele • postava: v hre účinkuje veľa osôb, postáv
3. p. človek 1
osoba, -y, osôb ž.
1. ľudský jednotlivec bez rozdielu pohlavia; človek so svojimi duševnými a fyzickými vlastnosťami, ľudská bytosť, osobnosť: milá, prívetivá, vážená, vážna, poriadna, súca, inteligentná, významná o.; cudzia o.; stôl pre dve o-y, auto pre štyri o-y, autobus pre 50 osôb; starať sa o svoju osobu o seba; zneváženie jeho osoby (Tim.) jeho; hist. historická o. ktorá existovala a je vedecky zistená; Marka, slúžka a gazdiná v jednej osobe (Taj.) vykonávajú dve funkcie, úlohy; náb. tri božské o-y mystický pojem boha v troch bytostiach;
2. jednotlivec majúci nejakú funkciu, nejaký úrad, zamestnanie, povinnosť al. majúci nejaké právo: úradná o.; nepovolaná o.; súkromná o., civilná o.; vojenská o. vojak; práv.: fyzická o. každý človek ako nositeľ práv a právnych povinnosti; hodnoverná o.; maloleté o-y; plnoletá o.; právnická o. organizácia, inštitúcia, podnik, ktoré sú schopné byť subjektom práv a právnych povinnosti; tretia o. nezúčastnená na právnom akte;
3. postava, hrdina v literárnom diele, najmä v dráme: o-y a obsadenie (v divadelnej hre); reč, konanie osôb;
4. gram. zámenná a slovesná gramatická kategória vyjadrená osobnými zámenami a osobnými príponami určitých slovesných tvarov; príslušné slovesné tvary: gramatická o., kategória o-y; prvá o. ten, kto hovorí; druhá o. ten, ku komu sa hovorí; tretia o. ten, o kom sa hovorí;
osôbka, -y, -bok ž. zdrob. expr. k 1 (najmä o žene al. dieťati)
(jedna) osoba; (bez) osoby; (k) osobe; (vidím) osobu; (hej) osoba!; (o) osobe; (s) osobou;
(dve) osoby; (bez) osôb; (k) osobám; (vidím) osoby; (hej) osoby!; (o) osobách; (s) osobami;