osoba, -y, osôb ž.
1. ľudský jednotlivec bez rozdielu pohlavia; človek so svojimi duševnými a fyzickými vlastnosťami, ľudská bytosť, osobnosť: milá, prívetivá, vážená, vážna, poriadna, súca, inteligentná, významná o.; cudzia o.; stôl pre dve o-y, auto pre štyri o-y, autobus pre 50 osôb; starať sa o svoju osobu o seba; zneváženie jeho osoby (Tim.) jeho; hist. historická o. ktorá existovala a je vedecky zistená; Marka, slúžka a gazdiná v jednej osobe (Taj.) vykonávajú dve funkcie, úlohy; náb. tri božské o-y mystický pojem boha v troch bytostiach;
2. jednotlivec majúci nejakú funkciu, nejaký úrad, zamestnanie, povinnosť al. majúci nejaké právo: úradná o.; nepovolaná o.; súkromná o., civilná o.; vojenská o. vojak; práv.: fyzická o. každý človek ako nositeľ práv a právnych povinnosti; hodnoverná o.; maloleté o-y; plnoletá o.; právnická o. organizácia, inštitúcia, podnik, ktoré sú schopné byť subjektom práv a právnych povinnosti; tretia o. nezúčastnená na právnom akte;
3. postava, hrdina v literárnom diele, najmä v dráme: o-y a obsadenie (v divadelnej hre); reč, konanie osôb;
4. gram. zámenná a slovesná gramatická kategória vyjadrená osobnými zámenami a osobnými príponami určitých slovesných tvarov; príslušné slovesné tvary: gramatická o., kategória o-y; prvá o. ten, kto hovorí; druhá o. ten, ku komu sa hovorí; tretia o. ten, o kom sa hovorí;
osôbka, -y, -bok ž. zdrob. expr. k 1 (najmä o žene al. dieťati)