osmeliť sa -lí sa -lia sa osmeľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie (sa) dok. (s neurčitkom/k čomu/do čoho; ø) ▶ nabrať smelosť, odvahu, dodať si odvahy na vykonanie niečoho, prekonať strach, hanblivosť, stať sa smelým, smelším, odhodlať sa; syn. odvážiť sa: o. sa spýtať, ozvať, zaklopať na dvere; osmelil sa povedať svoj názor; stačí sa len trošku o.; hostia sa osmelili do útoku a výsledkom bol vyrovnávajúci gól; dieťa sa osmelilo k samostatnej chôdzi; nikto sa neosmelil protirečiť, odporovať mu; osmelil sa napísať jej, čo cíti; osmelený vínom začal rozhovor; Vieš, Šimko, prišiel som... začal v rozpakoch, ale hneď sa osmelil. [P. Jaroš] ▷ nedok. ↗ osmeľovať sa
osmeľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie (sa) nedok. (s neurčitkom/k čomu/do čoho; ø) ▶ naberať smelosť, odvahu, dodávať si odvahy, premáhať strach, hanblivosť, stávať sa smelým, smelším; syn. odvažovať sa: hostia sa stále viac osmeľovali do útoku; postupne sa osmeľovali aj kritizovať chyby; osmeľoval sa len veľmi pomaly; osmeľuje sa k čoraz odvážnejším výpravám; Ako ubúda vína, muži sa osmeľujú. [J. Lenčo]; Osmeľujem sa [hokejista] do súbojov. [Sme 2009] ▷ dok. ↗ osmeliť sa
dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť sa • osmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovať • opovážiť sa • trúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfol • subšt. lajsnúť si
2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať si • dožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci
odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovať • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiť • odvážiť sa • osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovať • dať sa • podujať sa • podobrať sa • podbrať sa • chopiť sa • chytiť sa • zried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém
odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahy • osmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protest • opovážiť sa • trúfnuť si • dovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na nás • nár. zatrôfať si (Hviezdoslav) • odhodlať sa • vzchopiť sa • fraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to! • riskovať • hovor. reskírovať • fraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovať • subšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr
osmeliť sa p. odvážiť sa
osmeliť sa, -í, -ia osmelený, rozk. osmeľ sa dok. (často s neurč.) nabrať smelosti, odvahy, stať sa smelým, odvážiť sa: neosmelil sa povedať ani slova; osmelil sa zaklopať na dvere (Taj.); osmelil sa ústa otvoriť (Kuk.) niečo povedať, prehovoriť;
nedok. osmeľovať sa -uje, -ujú