osmeliť sa -lí sa -lia sa osmeľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie (sa) dok.
osmeliť sa -lí sa -lia sa osmeľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie (sa) dok. (s neurčitkom/k čomu/do čoho; ø) ▶ nabrať smelosť, odvahu, dodať si odvahy na vykonanie niečoho, prekonať strach, hanblivosť, stať sa smelým, smelším, odhodlať sa; syn. odvážiť sa: o. sa spýtať, ozvať, zaklopať na dvere; osmelil sa povedať svoj názor; stačí sa len trošku o.; hostia sa osmelili do útoku a výsledkom bol vyrovnávajúci gól; dieťa sa osmelilo k samostatnej chôdzi; nikto sa neosmelil protirečiť, odporovať mu; osmelil sa napísať jej, čo cíti; osmelený vínom začal rozhovor; Vieš, Šimko, prišiel som... začal v rozpakoch, ale hneď sa osmelil. [P. Jaroš] ▷ nedok. ↗ osmeľovať sa
osmeľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie (sa) nedok. (s neurčitkom/k čomu/do čoho; ø) ▶ naberať smelosť, odvahu, dodávať si odvahy, premáhať strach, hanblivosť, stávať sa smelým, smelším; syn. odvažovať sa: hostia sa stále viac osmeľovali do útoku; postupne sa osmeľovali aj kritizovať chyby; osmeľoval sa len veľmi pomaly; osmeľuje sa k čoraz odvážnejším výpravám; Ako ubúda vína, muži sa osmeľujú. [J. Lenčo]; Osmeľujem sa [hokejista] do súbojov. [Sme 2009] ▷ dok. ↗ osmeliť sa
dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť sa • osmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovať • opovážiť sa • trúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfol • subšt. lajsnúť si
2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať si • dožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci
odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovať • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiť • odvážiť sa • osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovať • dať sa • podujať sa • podobrať sa • podbrať sa • chopiť sa • chytiť sa • zried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém
odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahy • osmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protest • opovážiť sa • trúfnuť si • dovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na nás • nár. zatrôfať si (Hviezdoslav) • odhodlať sa • vzchopiť sa • fraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to! • riskovať • hovor. reskírovať • fraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovať • subšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr
osmeliť sa p. odvážiť sa
osmeliť sa, -í, -ia osmelený, rozk. osmeľ sa dok. (často s neurč.) nabrať smelosti, odvahy, stať sa smelým, odvážiť sa: neosmelil sa povedať ani slova; osmelil sa zaklopať na dvere (Taj.); osmelil sa ústa otvoriť (Kuk.) niečo povedať, prehovoriť;
nedok. osmeľovať sa -uje, -ujú
osmeliť sa dok. csl získať odvahu, odvážiť sa: Misíš sa osmeľiťi a tájsťi (Kociha RS); Modleníg hu zebrál na chrbet a ked ból f_prostred vodi, hu tam puscil, abi sa osmelila (Ružindol TRN); Ja bi śe ňeośmeľil sam tam prijsc (Dl. Lúka BAR)
osmeliť dk (koho, čo) dodať niekomu odvahu, smelosť, povzbudiť, posmeliť niekoho, niečo: Machabeus napomjnal swych (Machabejcov), žeby se nestrachowali, a tak srdca geych kdiž osmelil, byl ukázal také faless pohánsku y prjsah prestúpeni (KB 1756); Renait v múdrosti a ochotnosťi ju (pannu) predbehnúc, nastrojil, prešaťil a osmelil svojích (BR 1785); animum audacium addere: osměliti (PD 18. st); -ovať ndk: na věky duffany w Bohu prawdiwe a pobožne srdce dodawa a osmeluge (SK 1697); bal se geg (smrti) Hilarion, wssak se potessowal, když dussu wigiti z tela takto osmelowal: Sedemdesat rokuw w pussti služila sy Bohu (GŠ 1758); animum relevare alicui: ňekoho osmelowati (KS 1763); (biskup) Honorius temer za obecného otce uznan byl, on zdwihal padnutich, mdlich osmelowal a bidnim spomáhal (PeP 1771); osmeliť sa dk nabrať odvahu, smelosť; odvážiť sa, opovážiť sa: co se pak doticže spraweneg roboty aneb dila yakehokwek, nema se žaden mistr pokusity aneb osmelity ty a takowe kupity bez wůle a wedomosty cechmistra (CA 1674); kdo bez dowoleny pana w zakazanych wodach ryby lapaty se osmely, pokutowany bude na 4 zlate (ŠŠP 1697); Androdus takreceny welice se sice uletel gako pred takowu potworu, ale predca len osmeli sa a ten trn z nohi lewowi witahnul a witrhel y nohu zawazal (MS 1758); a ked my nepowite, weru sa osmelim a wam bok z drewenim olegem namastim (Pas 18. st); ovať sa ndk: magjce známost odplaty welmi se osmělugu lidé k znessenj twrdých a protiwných wecí (MP 1718); praesumo: opowažugem se, osmelugem se; exstimulor: osmelugem sa, nawáďám sa, podpúďám sa (KS 1763); gesly wec maličkú take dáwati posylati, prigjmati a držati bez wedomosti wrchnýho a dopússtéňá sa osmelugess, mnjch négsy (BlR 18. st)