osmeľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie (sa) nedok.
osmeliť sa -lí sa -lia sa osmeľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie (sa) dok. (s neurčitkom/k čomu/do čoho; ø) ▶ nabrať smelosť, odvahu, dodať si odvahy na vykonanie niečoho, prekonať strach, hanblivosť, stať sa smelým, smelším, odhodlať sa; syn. odvážiť sa: o. sa spýtať, ozvať, zaklopať na dvere; osmelil sa povedať svoj názor; stačí sa len trošku o.; hostia sa osmelili do útoku a výsledkom bol vyrovnávajúci gól; dieťa sa osmelilo k samostatnej chôdzi; nikto sa neosmelil protirečiť, odporovať mu; osmelil sa napísať jej, čo cíti; osmelený vínom začal rozhovor; Vieš, Šimko, prišiel som... začal v rozpakoch, ale hneď sa osmelil. [P. Jaroš] ▷ nedok. ↗ osmeľovať sa
osmeľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie (sa) nedok. (s neurčitkom/k čomu/do čoho; ø) ▶ naberať smelosť, odvahu, dodávať si odvahy, premáhať strach, hanblivosť, stávať sa smelým, smelším; syn. odvažovať sa: hostia sa stále viac osmeľovali do útoku; postupne sa osmeľovali aj kritizovať chyby; osmeľoval sa len veľmi pomaly; osmeľuje sa k čoraz odvážnejším výpravám; Ako ubúda vína, muži sa osmeľujú. [J. Lenčo]; Osmeľujem sa [hokejista] do súbojov. [Sme 2009] ▷ dok. ↗ osmeliť sa
osmeliť sa, -í, -ia osmelený, rozk. osmeľ sa dok. (často s neurč.) nabrať smelosti, odvahy, stať sa smelým, odvážiť sa: neosmelil sa povedať ani slova; osmelil sa zaklopať na dvere (Taj.); osmelil sa ústa otvoriť (Kuk.) niečo povedať, prehovoriť;
nedok. osmeľovať sa -uje, -ujú
osmeľovať sa nedok. stávať sa smelším, nadobúdať odvahu: A chlapci sä ťiež začínaľi tag držať, pätná_šesnázročňí nosievaľi už do kostola súkenie nohavice a na muziku ťiež a u_sä tag osmeľovaľi (Žaškov DK)