osloviť -ví -via oslov! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (koho, zried. čo (ako; čím)) ▶ obrátiť sa na niekoho, niečo adresne, priamo vyslovením (v písomnom styku napísaním) jeho mena, titulu, pomenovania: o. žiaka krstným menom, po mene; o. adresáta e-mailu priezviskom; priateľsky, nežne, zdvorilo osloviť priateľku; o. vyučujúceho podľa jeho pedagogickej hodnosti; neviem, ako vás mám o.; dôležité je najprv psa o. a následne dať povel; aj keď mi vykal, nikdy ma neoslovil pane; dovoľujem si ťa takto dôverne o.
2. (koho (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ prihovoriť sa niekomu; začať komunikáciu s niekým (s nejakým zámerom, cieľom): o. okoloidúcich s prosbou o pomoc; oslovil ma po anglicky; na ulici ma oslovil neznámy človek; neodvážil sa ju o.; oslovil ma priateľ, či mám zajtra voľno; stratil si sa? – oslovila chlapca staršia pani
3. (koho, čo (s čím/čím/s vedľajšou vetou)) ▶ obrátiť sa na niekoho, na niečo s nejakou prosbou, žiadosťou, ponukou, obyč. s cieľom získať pre svoje zámery: o. potenciálnych sponzorov, investorov, klientov; o. tvorcov seriálu a navrhnúť im spoluprácu; o. reklamou široký okruh nových zákazníkov; dovoľujeme si vás o. s našou ponukou; oslovili sme orgány činné v trestnom konaní, aby vec prešetrili; Slovenský Červený kríž chce kampaňou Kvapka krvi o. hlavne prvodarcov; ozvali sa nám dve firmy z dvadsiatich oslovených
4. publ. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolať kladnú reakciu, pozitívny ohlas, vzbudiť v niekom záujem o niečo, o niekoho, stretnúť sa so záujmom, zapôsobiť, zaujať: projekt oslovil odbornú verejnosť; snímka má ambíciu o. širšie publikum; svojou hudbou oslovil masy ľudí; kniha osloví predovšetkým starších čitateľov; strana nedokáže o. mladých voličov; nejako ma to neoslovilo; Každý text, ak vás osloví, bol napísaný pre vás. [Š. Kuzma]
▷ nedok. ↗ oslovovať
oslovovať sa -vujú sa -vuj sa! -vovali sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. (ako (s kým)) ▶ navzájom sa nazývať nejakým menom al. titulom: oslovovali sa priezviskami; oslovujú sa žoviálne po mene; poznám tých ľudí a oslovujem sa s nimi krstným menom; Prítomní sa oslovovali priamo priezviskom či titulom, iba najdôvernejší krstným menom. [P. Jaroš]
oslovovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (koho, zried. čo (ako; čím)) ▶ obracať sa na niekoho, niečo adresne, priamo vyslovením (v písomnom styku napísaním) jeho mena, titulu, pomenovania: o. známeho dôverne, familiárne, krstným menom; o. pacientky priezviskom; ako vás mám o.?; Milý chlapče, tak ma oslovoval zakaždým, keď sme boli medzi štyrmi očami. [P. Vilikovský]; Keď v múroch ticha / ako z okna cely / už bez úst budem oslovovať svet. [M. Rúfus]
2. (koho (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ prihovárať sa niekomu; začínať komunikáciu s niekým (s nejakým zámerom, cieľom): o. okoloidúcich; oslovujem pána v čiernom obleku; Aj mne sa stáva, že ma ľudia spoznávajú na ulici, oslovujú ma, ale ja sa usilujem ostať jedným z nich. [J. Štrasser – M. Labuda]; Nikdy predtým ma neznámi neoslovovali v hypermarkete, nepýtali sa ma, koľko je hodín... [M. Macháčková]
3. (koho, čo (s čím/čím/s vedľajšou vetou)) ▶ obracať sa na niekoho, na niečo s nejakou prosbou, žiadosťou, ponukou, obyč. s cieľom získať pre svoje zámery: o. sponzorov; nadácia sa snaží kampaňou o. rôzne skupiny darcov; viaceré banky oslovujú klientov s ponukou predschválenej kreditky; už počas školy ma kamaráti začali o., že potrebujú finančnú radu; oslovovanie respondentov
4. publ. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolávať kladnú reakciu, pozitívny ohlas, vzbudzovať v niekom záujem o niečo, o niekoho, pozitívne na niekoho pôsobiť, páčiť sa: jeho tvorba ma oslovuje; chceme o. predovšetkým mladých ľudí; folklór oslovuje stále viac ľudí; čo ťa najviac oslovuje?; Hovorí sa, že Boh nás oslovuje rôzne, a to nielen v Písme. [SmN 2011]
▷ dok. ↗ osloviť