oslovenie -nia -ní s. ▶ meno, titul, ktorým sa v reči na niekoho obraciame: zdvorilé, vhodné o.; dôverné, familiárne, formálne o.; používať zdvorilostné oslovenia; vyhýbať sa priamemu osloveniu; zvyknúť si na o. pán učiteľ; list sa začína oslovením; o. milostivá pani vyšlo z módy; Muž na oslovenie vôbec nezareagoval. [S. Lavrík] ▷ ↗ i osloviť
oslovenie pomenovanie, ktorým sa v reči na niekoho obraciame • apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. veci, obyč. v básni): básnické oslovenie, básnická apostrofa; apostrofa Tatier
oslovenie, -ia str. príslušné pomenovanie, meno, titul, ktorým sa v reči obraciame na niekoho: na toto oslovenie reagujú všetci vysokoškoláci (Jes.);
poet. prostriedok básnickej reči, ktorým básnik oslovuje vec al. osobu
(jedno) oslovenie; (bez) oslovenia; (k) osloveniu; (vidím) oslovenie; (hej) oslovenie!; (o) oslovení; (s) oslovením;
(štyri) oslovenia; (bez) oslovení; (k) osloveniam; (vidím) oslovenia; (hej) oslovenia!; (o) osloveniach; (s) osloveniami;