Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oslobodiť dok.

1. zbaviť nadvlády; vyslobodiť: o. krajinu od nepriateľov, vojsko o-lo od okupantov celé územie štátu

2. zbaviť viny: o. obžalovaného

3. vyslobodiť, uvoľniť, vymaniť: o. si ruku zo zovretia

4. zbaviť niečoho zaťažujúceho, (nepríjemnej) povinnosti, vyslobodiť: o. od trápenia, o. od dane, od skúšky;

nedok. oslobodzovať

// oslobodiť sa

1. zbaviť sa nadvlády, vyslobodiť sa: o. sa spod cudzej nadvlády, o. sa spod jarma moci; národné o-enie

2. zbaviť sa niečoho zaťažujúceho, nepríjemného, vyslobodiť sa: o. sa od strachu;

nedok. oslobodzovať sa

oslobodzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok.

oslobodzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok.

oslobodiť -dí -dia osloboď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (koho, čo (od koho, od čoho/spod čoho/z čoho)) ▶ zbaviť politickej, hospodárskej nadvlády, sociálneho útlaku, neslobody, vymaniť zo zajatia, vyslobodiť: o. zajatcov, unesenú novinárku; o. utláčaný, zotročený národ; o. krajinu od diktatúry, od nepriateľov, spod národného útlaku; návrat na oslobodené územia; pripomenúť si výročie oslobodenia Indie spod britskej koloniálnej nadvlády; rukojemníkov oslobodila polícia; vojská oslobodili obliehané mesto; loď sa podarilo o. z rúk pirátov; cieľom križiackej výpravy bolo o. Kristov hrob
2. (čo, koho (z čoho/spod čoho)) ▶ zbaviť fyzického obmedzenia, uvoľniť, vymaniť: o. si zviazané ruky; o. si hrdlo zo zovretia; záchranárom sa podarilo o. spod trosiek dieťa
3. i práv. (koho (spod čoho/od čoho/z čoho)) ▶ zbaviť obžaloby, viny, podozrenia zo spáchania trestného činu: o. obžalovaného; pre nedostatok dôkazov ho súd oslobodil; prokuratúra ho napokon od viny, od disciplinárneho návrhu, od trestnej zodpovednosti oslobodila; obhajca žiada o. svojho klienta spod obžaloby; bol oslobodený zo všetkých obvinení
4. i práv. (koho, čo od čoho/spod čoho) ▶ udeliť výnimku, zbaviť povinnosti al. ju zmenšiť: o. doktorandov od platenia daní; byť oslobodený od telesnej výchovy, od DPH; poistenec oslobodený spod povinnosti platiť poistné; zásielky do hodnoty 150 eur sú oslobodené od cla
5. (koho, čo (od čoho, od koho/z čoho/spod čoho)) ▶ zbaviť niečoho obmedzujúceho, zväzujúceho, vymaniť z negatívneho stavu, vplyvu, priniesť vnútornú slobodu, voľnosť: osloboďte svoju myseľ od predsudkov; cieľom futurizmu bolo o. umelca z pút tradícií, od predsudkov; Kristus nás prišiel o. od hriechu; herečka ďakovala, že ju oslobodili od obdivovateľov; Polročná nútená abstinencia ma oslobodila od závislosti od alkoholu i cigariet. [D. Mitana]; Jediné, čo ho môže spod kliatby oslobodiť, je čistá láska nevinného dievčaťa. [ľudová rozprávka]
▷ nedok. ↗ oslobodzovať

oslobodiť sa -dí sa -dia sa osloboď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok. 1. (od čoho, od koho/spod čoho/z čoho; ø) ▶ zbaviť sa politickej, hospodárskej nadvlády, sociálneho útlaku, obmedzenia osobnej slobody: o. sa spod koloniálneho jarma, od národnostného útlaku; národ sa oslobodil od tyranie diktátora; mesto sa oslobodilo od Turkov; krajina sa oslobodila z područia totality; po rokoch cudzej nadvlády sa im podarilo o. sa
2. (od čoho, od koho/spod čoho/z čoho) ▶ zbaviť sa niečoho nepríjemného, vymaniť sa z nejakého zlého vplyvu, zo závislosti od niekoho, od niečoho: vnútorne sa o.; o. sa od ťaživej, bolestnej minulosti, od predsudkov, smútku; o. sa od násilného partnera; usiloval sa o. zo závislosti od internetu; o. sa z pút klamstva; osloboďte sa od strachu, od zbytočných starostí; túžila sa o. spod matkinho vplyvu, spod bremena nevydareného manželstva
3. (z čoho/spod čoho) ▶ zbaviť sa telesného obmedzenia, uvoľniť sa, vymaniť sa: o. sa z objatia; o. sa zo smrtiaceho zovretia, zo zovretia spoluhráča; myknutím sa oslobodil spod otcovej ruky; Stál, akoby sa už-už chcel rozbehnúť za oslobodeným zajacom, znovu ho lapiť [...]. [J. Papp]
4. (od čoho/spod čoho; z čoho; ø) ▶ zbaviť sa obmedzení, stať sa nezaťaženým, nezávislým, voľným, prístupným niečomu novému, inému: o. sa od všetkých myšlienok; o. sa spod vplyvu rodičov; osloboďme sa z nekonečného kolobehu návykov; jej náručí sa konečne oslobodí; táto generácia výtvarníkov sa oslobodila od klasickej maľby
▷ nedok. ↗ oslobodzovať sa

oslobodzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (koho, čo (od koho, od čoho/spod čoho/z čoho)) ▶ zbavovať politickej, hospodárskej nadvlády, neslobody, sociálneho útlaku, obmedzenia osobnej slobody, vymaňovať zo zajatia, vyslobodzovať: o. mesto od nepriateľov; o. národy spod jarma kolonializmu; o. utláčané obyvateľstvo od tyranie; oslobodzované územie; oslobodzovanie politických väzňov; oslobodzovanie Európy od nacizmu; zahynul pri oslobodzovaní vlasti; [...] nebojovali v revolúcii, nikoho neoslobodzovali a nikoho neprosili, aby ich oslobodil. [L. Ťažký]
2. (čo, koho (z čoho/spod čoho)) ▶ zbavovať fyzického obmedzenia, uvoľňovať, vymaňovať: záchranári oslobodzovali spod trosiek tých, ktorí prežili; o. rybu z háčika; Viktor nemá odrazu trpezlivosť oslobodzovať látku z tŕňov, mykne kravatou, kus z nej vytrhne. [A. Baláž]
3. i práv. (koho (spod čoho/od čoho/z čoho)) ▶ zbavovať obžaloby, viny, podozrenia zo spáchania trestného činu: súd oslobodzuje obvineného spod obžaloby, zo všetkých obvinení, od trestu; potvrdiť, zrušiť oslobodzujúci rozsudok
4. i práv. (koho, čo od čoho/spod čoho) ▶ udeľovať výnimku, zbavovať povinnosti al. ju zmenšovať: zákon oslobodzuje študentov od povinnosti platiť zdravotné poistenie; štát oslobodzuje od dane z nehnuteľnosti vzdelávacie inštitúcie; oslobodzujem vás spod prísahy, sľubu
5. (koho, čo (od čoho, od koho/z čoho/spod čoho); ø) ▶ zbavovať obmedzení, niečoho zväzujúceho, nepríjemného, prinášať vnútornú slobodu, voľnosť: o. myseľ od obáv, zbytočných starostí; poznanie, pravda nás oslobodzuje; humor, smiech oslobodzuje a lieči; Kristus oslobodzuje človeka z hriechu, spod hriechu; Vzťahy, ktoré ho mali oslobodzovať, ho uväzňovali. [J. Lenčo]; Matkina istota ju postupne oslobodzuje od strachu. [K. Jarunková]; Je fakt, že peniaze oslobodzujú, ale tento pocit by podľa mňa mali deti zakúsiť až ako dospelí. [InZ 2003]
▷ dok. ↗ oslobodiť

oslobodzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. 1. (od čoho, od koho/spod čoho/z čoho; ø) ▶ zbavovať sa politickej, hospodárskej nadvlády, sociálneho útlaku, obmedzenia osobnej slobody; syn. vyslobodzovať sa: o. sa z okov totality; krajina sa začala o. spod tureckej nadvlády; v čase studenej vojny sa Afrika pomaly oslobodzovala od kolonializmu; v 15. storočí sa podmanené Francúzsko postupne oslobodzovalo od anglických okupantov; v minulom storočí sme boli svedkami, ako sa mnohé národy oslobodzovali
2. (od čoho, od koho/spod čoho/z čoho) ▶ zbavovať sa niečoho zväzujúceho, zaťažujúceho, nepríjemného, vymaňovať sa z nejakého zlého vplyvu, zo závislosti od niekoho, od niečoho: o. sa od egoizmu, bremena zodpovednosti; o. sa od naviazanosti na tento svet, od zlých návykov; o. sa spod negatívnych emócií; zo závislostí sa ťažko oslobodzuje; Ako sa človek ťažko oslobodzuje od niektorých vecí. [A. Baláž]; Cítila, že sa oslobodzuje od Emila, že sa uvoľňuje puto, ktoré malo trvať večne. [P. Nagyová-Džerengová]
3. (z čoho/spod čoho) ▶ zbavovať sa telesného obmedzenia; syn. uvoľňovať sa, vymaňovať sa: oslobodzovala sa z môjho objatia; domáci sa oslobodzujú spod tlaku hostí; ryba sa oslobodzuje z trojháčika
4. (od čoho/spod čoho/z čoho) ▶ zbavovať sa obmedzení, stávať sa nezaťaženým, nezávislým, voľným, prístupným niečomu novému, inému: o. sa z pút spoločenských konvencií; prírodné vedy sa pomaly oslobodzovali spod vplyvu filozofie a teológie; v tomto období sa literatúra oslobodzuje od dobového schematizmu
▷ dok. ↗ oslobodiť sa

oslobodzujúci -ca -ce príd. 1. 2. st. -cejší ▶ prinášajúci slobodu, úľavu, uvoľnenie, zbavujúci zviazanosti: o. smiech; oslobodzujúca moc odpustenia; o. spánok neprichádzal; pravda má o. účinok; ten o. pocit voľnosti z chôdze na boso!; nič nie je oslobodzujúcejšie, ako byť samým sebou; priznať si strach je jedna z najoslobodzujúcejších vecí; Dážď nosí silu oslobodzujúcich sĺz... [T. Klas]
2. práv. ▶ zbavujúci obžaloby, viny, trestu: o. rozsudok; o. výrok súdu; vyniesť o. verdikt
▷ ↗ i oslobodzovať

oslobodiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) zbaviť cudzej nadvlády, vymaniť sa z poroby, dať niekomu (niečomu) slobodu: oslobodiť balkánskych Slovanov spod tureckej moci (Škult.); o. ľud (národy) spod útlaku, spod cudzej nadvlády; o. územie, mesto, vlasť (od nepriateľa); národné oslobodenie; po oslobodení, od oslobodenia (v súvislosti s našou vlasťou, oslobodenou Sovietskou armádou) po r. 1945;

2. (čo, čo od čoho, z čoho) uvoľniť, urobiť voľným, vymaniť: Len zavše si oslobodil ľavú ruku. (Jes.); oslobodiť bránu od snehu (Tim.) odhádzať sneh; oslobodil tvár od hliny (Taj.) očistil; (Anabella) z vlasov oslobodila klobúk. (Tat.)

3. (koho) zbaviť obžalovaného viny na súde: Súd ju oslobodil. (Taj.)

4. (koho od čoho) zbaviť nejakého záväzku, povinnosti al. niečoho nepríjemného: Ráčte ma oslobodiť od zastupovania. (Stod.) Od vojenčiny ho ľahko oslobodíte. (Taj.) Oslobodil ju od trápenia. (Jégé) Ľahko ma oslobodíš od myšlienok. (Barč); práv. o. niekoho od žaloby, od povinnosti, od záväzku; oslobodenie od dane; oslobodený od cla, od poplatku;

nedok. oslobodzovať, -uje, -ujú

|| oslobodiť sa (od čoho, od koho)

1. zbaviť sa cudzej nadvlády, vymaniť sa z poroby, získať slobodu: o. sa spod útlaku; Od pánov sa musí oslobodiť! (Jil.)

2. zbaviť sa, striasť sa niečoho, niekoho, obyč. nepríjemného: o. sa od výčitiek svedomia (Jes.); Idem porobiť potrebné kroky, aby si sa odo mňa oslobodila. (Jégé);

nedok. oslobodzovať sa

oslobodzovať, oslobodzovať sa p. oslobodiť, oslobodiť sa

oslobodiť [osl-, osv-] dk
1. koho (z čoho), čo dať, vrátiť slobodu niekomu, niečomu, vyslobodiť niekoho, niečo: wedle swiedomi muoz oswoboditi swe rukoymi (ŽK 1473); wedja-ly swedkowe, kdj Illiwenj Istwan nocznu hodjnu tehoze Lindwaj Mihala lapal, kterehoss kdj polapil, kdo by mu ho z ruku oslobodil (DEŽERICE 1638); gestli by Pan Boch nekedy tich dwuch chlapcow oslobodew s pohanskich ruku, zeby gim bily (kravy) od Geho Milosty panow wratene (PODHRADIE (o. Prievidza) 1682); aby, gesly možna wec gest, nas z toho arestu gednuc oslobodily (RUŽOMBEROK 1764); otec zaslibil, že kdo gú (dcéru) oslobody, teho slubnica bude (PT 1778)
2. koho z čoho, od čoho, čo urobiť voľným, uvoľniť niekoho z nej. funkcie; čo (od čoho) vyprostiť, uvoľniť, vymaniť niečo od niečoho: pan vradnyk Ssusto psal mne ale try listi, w kterjch mne prosil, zebich ho oslobodil s toho vradu, vradnycztwa pro geho weliku neduziwost (BÁNOVCE n. B. 1627); Budatincom, čuo plt od mostu oslobodili, piwa fertal den 55 (ŽILINA 1718)
3. práv koho zbaviť niekoho obžaloby, obvinenia; koho čím preukázať niečím nevinnosť niekoho: ktoz geden na druheho zaluge a onen zassie na nieho, ten prwni, kteryz prwe zalowal, ten negma odpowied zadnu dati tomuto, dokadz prwe od nieho nebude oswobozen (ŽK 1473); dobrjm swedomjm dokladam, že z wimisleneg tegto pryčiny ditky swe syn mug Andrass osloboditi nemuže (MARTIN 1623) dokázať ich nevinu; čo prw (Poničania) dawali, najde sa w počtoch Gich Oswietenosti panow obidwuch, preto j qvietantjamj ma oslobodeli y testamentom, že som sprawedliwe Gich Oswietenostiam widawal (JASENICA 1710)
4. (koho od čoho) zbaviť niekoho niečoho nepríjemného, nežiadúceho al. nej. povinnosti; odpustiť niekomu niečo: gest take Cherubinowj sprawa dana, abi toho gisteho Egidiusa Nikesse swim chirographom na tomto mogem liste od toho dlhu oslobodil (NECPALY 1589); od jinych pak cinsov, dávek a napadkov i od robotovani k zamku Orave naležijiciho (Oravci) jsu vyniati a oslobodzeni (ORAVA 1625 U2); (pivovarčí) osvobozeny jest od všelijakych poradek, platu a povinnosti panskych (VRŠATEC 1683); taže I. (Dorota Pavlovie) skrze boske prikazany y skrze kraginske prawo zapowedene telesne skutky pachala a wedle wiznani swedkuw s toho y tyarssena zostala bila, takže y žiwy plod w ziwotye swem nosila, potom pak od takoweho plodu oslobodzena a zbawena bila (VELIČNÁ 1724); ponewač geho (zdravia) negnebezpečnegssi nepritel gest nemirna wlchkost, musýme owce podle možnosti od neg osloboditi (VOv 1779)
5. koho (o učňovi) prepustiť niekoho ako vyučeného remeselníka: po trech rocech mistr geho ho (učňa) oslobodit a gemu naležyte saty daty, ktere zasluzyl w swem uczeny (CA 1675); yestli bj mayster nektery zemrel a uczna zanechal, powinny bude czech takoweho ostatny pred wiuczenim geho stwrt roka od wdowy k druhemu mistrowy prelozitj, ktery geho potem oslobodity podlzen bude (CA 1772); gest powinen majster geho statecsneho wiuczenya swedectwy aneb liszt os czechu gemu oslobodity (TOPOĽČANY 18. st) vydať
6. koho (od čoho), čo zabrániť smrti, zničeniu al. ťažkému poškodeniu niekoho, niečoho, zachrániť niekoho od niečoho: múj premilý Bože, jíž ja práwe vidím, že musím umríti, lebo nikto nemúž mne osloboditi (ASL 1687); (vojaci) to, že ju (Fatimu) Van Stiphout ňevzal, že on radňej od jistého ju zahinuťi osloboďil, neverili (BR 1785)
7. komu, čo dopriať, dožičiť niekomu, niečomu niečo: chwalte Pana, mile ditky, neb Krystus wečne pribytky nam oslobodil (KK 1709)
F. (hriešnici) na napomenuti bozské nic nedbali, tělu swému wssecky vzdi oslobodili (SSt 1742) oddávali sa pôžitkárstvu
8. čo (z čoho) zbaviť niečo niečoho nevhodného: wsseczko mesto to dogendnalo, abi zaden dobitek pod Trnawsku horu nebil propussten az do toho času, pokud se pole oslobodj (ŠŠ 1610) kým sa nezoberie úroda; kdy techdy tento wyhnanj spiritus per modum distillationis ze wssech zemskych wodnatedlnostech separugess a oslobodiss (OCh 17. st)
9. práv čo (komu) prepustiť niečo, prenechať vlastnícke právo niekomu na niečo; koho od koho zrieknuť sa didičného vlastníckeho práva: (deti Polákove) vplnie a docela wzawsse (300 zlatých) swu wsseczku otcžiznu giz psanemu panu Martinowi oswobodili a pustili (ŽK 1479); (Stanislav Šarkan polovicu domu) Ssteffanowi Ssrothowi y wssem geho potomkom na weky wekow oswobodil (P. ĽUPČA 1565); (bratia a príbuzní Baláža Belavku) k tomu (predaju kopanice) pristali a mne y mym dietkam y potomkom gyž gmenowanu kopaniczu oslobodili (SLIAČE 1602); mim pryrodnim bratrom pred dobrymy lydmy ten vplny statek (vo) Frywalde sem oswobodil (FRIVALD 1608); pry takem pokladany (peňazí) takeg pol chalupy ma se oslobodit (ŽILINA 1706); oslobodzovať [-(d) zo-, -ďo-] ndk
1. k 1: libero: wyslobozugem, wysloboďugem, oslobozugem, sprosťugem; eripio: wytrhám, wydjrám z ruki, oslobozugem (KS 1763)
2. k 2: gestlyze W. Oswietenost raczy takym mrcha ludom dopustyt mna za sedlaka a mrcha czloweka uznawat, tedy mosym to znassat, ale paklyze mna W. Oswietenost ze sedlacztwy osloboczuge, tedy budem ga wedet gako s takowym zachodyt a na nem sa pomstwyt (ORECHOVÉ 1688); exautoro: prepússťam z úradu, skládám s powinnosti, oslobozugem (KS 1763)
3. k 3: co se pak tych owecz dotiče, ktere ukoly pobili, s toho hospodara prawo pocztiwe oslobozuge, naobo w mnoha mistech tichto časow powetri welike sskody učinilo (NIŽNÁ 1635); zanedbale swědomy dussu ma na prodag a gj morduge, darý beré, wssecko zaslibuge a nic načinj, osobitně oswobozuge a pred obcu odsudzuge (SK 1697)
4. k 4: a pokudzkoli jemu, panu Martinowi, ta suma zaplaczena a zpravena nebyla, dum, v kteremz jsam sedi, a druhi duom v susetztvi Girzika Chorwata ode wssech dany a platu, kderez (!) by koli k miestu spravedlivie podluzien byl, timto listem nassim oslobosujeme a slobodna czinime (TRNAVA 1529 SLL); opilstwy zadneho zleho skutku neoslobozuge (ILAVA 1642); tato wssak excomunicatio poddanich od poslussnosti neoswobozuge (SP 1696); ja ťa od všeckích trízlivích mišlenkuv osvobozugem (BR 1785); odpustki neoswobozugú čloweka od wini (BN 1796)
5. k 5: emancipo: prepússťám, slobodňe pússťám, wyslobozugem, oslobozugem (KS 1763)
6. k 6: almužna od smrtj druheg, ohnie pekelneho a očisscoweho čloweka oslobozuge (KT 1753); dnessni swati aposstolowe winnych, smrti hodnych a na smrt odsudenych od smrti oslobodzowali (MS 1758)
7. k 9: gia gi (Alenu) y geho (!) zetie Jana Brhla y z geho dietmi oslobodugi przed prawem wassim, abi on byl vpewneni tiech statkow (ŽK 1493); podobnym spusobem podle tegto meg recognitie oslobozugem y luku na Šašech Azalčyna tak rečenu (DEŽERICE 1682); zmocznugicze a oslobozugicze ten a takowy mlin gmenowitemu Ondrassowy Milowy (DUBNICA n. V. 1687)
8. čo komu dovoľovať, povoľovať niekomu niečo: tu se gim (tovarišom) oslobozuge kdekoliw na ssenk gity a tam take trunk wyna se napity a wesely bity (CA 1669); oslobodiť si dk práv
1. čo ponechať si niečo vo vlastníctve al. v dražbe: zostawil sobe Balaz Jarothe y oswobodil sobe tak dluhy platcz y tak ssyroky, yakowy predek gest; komoru gednu oswobodil sobe Benczo az do smrti (P. ĽUPČA 1551; 1556)
2. čo od koho znovu získať do vlastníctva zálohovaný majetok: Matieg Gamba oswobodzil sobe roly od vrzadu y od obczy v potoka na Hradzisszi (ŽILINA 1564); oslobodiť sa dk
1. získať slobodu, vyslobodiť sa: pán Jánoš se osvobodil, byl by tam hlavu položil (ASL 1676); dusse bude naweky trwati wystawená na znameni zwytežne boskej sprawedliwosťi, odkud ňikdy wycej se ňeoslobodi (CDu 18. st)
2. od koho (čoho) zbaviť sa niekoho al. niečoho nepríjemného, zaťažujúceho: (Jesenský nechcel) protiwen zandati, než toliko od predloženeho odpornika sweho se oslobodity chtel (D. JASENO 1754); smrtedlňe hressá oni, bratrj professy, kterj nepowolani aniž prinuceni na hodnost biskupsku, dychťá po tegto hodnosti, aby se mohli od prjsnosti rehole oswoboditi (PrV 1767); oslobodzovať sa ndk
1. zbavovať sa nej. funkcie, vyslobodzovať sa z nej. povinností: pri skladanj počtůw a oswobozuwánj se z nich zachowatt sobě slussj: 1. čas, 2. gméno skladagjcyho auřad, 3. summu prigalú, wynaloženu, 4. dluch a osoch, 5. spusob (RUŽOMBEROK 1598)
2. od čoho zbavovať sa niečoho nepríjemného, zaťažujúceho, vyslobodzovať sa: purgo: od hrjchu se sprosťugem, oslobozugem (KS 1763); skrz spúsob mariánskeho stylu mládenecz od poddanstwy dyábla se osloboczuge (PeP 1770)