oslobodenie -nia s. 1. (i spod čoho; z čoho; od koho, od čoho) ▶ odstránenie neslobody, útlaku jednotlivca al. skupiny, územia vojenskými, politickými prostriedkami, vyjednávaním a pod.: o. Bratislavy, Slovenska; o. Európy od nacizmu, fašizmu; o. unesených, rukojemníkov; o. koncentračných táborov; o. Židov z babylonského zajatia; o. mesta spod tureckej nadvlády; o. krajiny od okupantov; o. ľudu spod feudálneho útlaku; boj za národné o.; hnutie za o. žien; socha sa stala symbolom oslobodenia
2. i práv. (i spod čoho; z čoho; od čoho) ▶ zbavenie viny a prepustenie na slobodu: žiadať o. spod obžaloby, od obžaloby; dosiahnuť o. politických väzňov; vyšetrovanie sa skončilo oslobodením z obvinenia
3. i práv., ekon. (i od čoho) ▶ zmenšenie al. zrušenie povinnosti: o. od telesnej výchovy; o. od školného; čiastočné, úplné o. od dane, cla, od súdnych poplatkov; o. od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach; mať nárok na o. od platenia poistného
4. (i z čoho; od čoho) ▶ vymanenie z niečoho obmedzujúceho, zväzujúceho; nadobudnutie slobody v konaní, cítení, myslení: fyzické, duševné o.; vnútorné o. a uzdravenie človeka; o. z pút konvenčnosti; o. zo závislosti od alkoholu; o. od pripútanosti k veciam; o. myslenia od predsudkov; modlitba za o. od zlého; teológia oslobodenia teologický smer, ktorý vznikol v 70. rokoch 20. stor. v Latinskej Amerike, aplikujúci princípy viery na miestne sociálne pomery a hľadajúci spravodlivé riešenia
▷ ↗ i oslobodiť