oslnený -ná -né príd. zried. ▶ osvetlený slnečným svetlom: marhule vyžadujú oslnené stanovište slnečné; naskytol sa nám nádherný pohľad na oslnené Tatry ožiarené slnkom; neresové jamky rýb nachádzame na oslnených miestach v prehriatej vode ▷ ↗ i oslniť
oslniť -ní -nia oslň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (koho, čo) ▶ prudkým, silným slnečným svetlom al. svetlom z iného zdroja dočasne zbaviť schopnosti vidieť, oslepiť: oslnila ma záplava svetla; protiidúce auto nás oslnilo; oslnený vodič nezvládol riadenie; oslnené zviera zastalo uprostred cesty; brankára oslnilo slnko, lopta mu vypadla z rúk na bránkovú čiaru [Sme 2009]
2. (koho, čo (čím); ø) ▶ zapôsobiť silným pozitívnym dojmom, vyvolať obdiv, očariť: o. okolie svojím intelektom, svojimi vedomosťami, výkonmi; jej krása ho oslnila; naše biatlonistky opäť oslnili; svojím spevom oslnila porotu i publikum; oslňte žiarivým úsmevom!; zápas kvalitou príliš neoslnil; dosiahli víťazstvo, hrou však nijako neoslnili
▷ nedok. ↗ oslňovať
oslňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ prudkým, silným slnečným svetlom al. svetlom z iného zdroja dočasne zbavovať schopnosti vidieť, oslepovať: o. vodičov, zver, protiidúce vozidlá; oslňovali ma diaľkové svetlá; lampa by nemala o.
2. (koho, čo (čím); ø) ▶ pôsobiť silným pozitívnym dojmom, vyvolávať obdiv, očarúvať: o. okolie svojím zjavom; o. hostí kuchárskym umením; nemám potrebu ľudí o.; tablet dizajnovo nijako neoslňuje; Chcel som sa páčiť, oslňovať, nie panským pôvodom, ale vzhľadom, schopnosťami, vedomosťami. [A. Marenčin]; Napriek tomu, že Sparta je prvá, herne príliš neoslňuje. [Šp 2010]
▷ dok. ↗ oslniť