oslniť dok.
1. prudkým svetlom na chvíľu oslepiť: o. bicyklistu
2. zapôsobiť silným dojmom, omámiť, oslepiť, očariť: sláva, krása ho o-la, o-ený úspechom;
nedok. oslňovať
oslnený -ná -né príd. zried. ▶ osvetlený slnečným svetlom: marhule vyžadujú oslnené stanovište slnečné; naskytol sa nám nádherný pohľad na oslnené Tatry ožiarené slnkom; neresové jamky rýb nachádzame na oslnených miestach v prehriatej vode ▷ ↗ i oslniť
oslniť -ní -nia oslň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (koho, čo) ▶ prudkým, silným slnečným svetlom al. svetlom z iného zdroja dočasne zbaviť schopnosti vidieť, oslepiť: oslnila ma záplava svetla; protiidúce auto nás oslnilo; oslnený vodič nezvládol riadenie; oslnené zviera zastalo uprostred cesty; brankára oslnilo slnko, lopta mu vypadla z rúk na bránkovú čiaru [Sme 2009] 2. (koho, čo (čím); ø) ▶ zapôsobiť silným pozitívnym dojmom, vyvolať obdiv, očariť: o. okolie svojím intelektom, svojimi vedomosťami, výkonmi; jej krása ho oslnila; naše biatlonistky opäť oslnili; svojím spevom oslnila porotu i publikum; oslňte žiarivým úsmevom!; zápas kvalitou príliš neoslnil; dosiahli víťazstvo, hrou však nijako neoslnili ▷ nedok. ↗ oslňovať
oslňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ prudkým, silným slnečným svetlom al. svetlom z iného zdroja dočasne zbavovať schopnosti vidieť, oslepovať: o. vodičov, zver, protiidúce vozidlá; oslňovali ma diaľkové svetlá; lampa by nemala o. 2. (koho, čo (čím); ø) ▶ pôsobiť silným pozitívnym dojmom, vyvolávať obdiv, očarúvať: o. okolie svojím zjavom; o. hostí kuchárskym umením; nemám potrebu ľudí o.; tablet dizajnovo nijako neoslňuje; Chcel som sa páčiť, oslňovať, nie panským pôvodom, ale vzhľadom, schopnosťami, vedomosťami. [A. Marenčin]; Napriek tomu, že Sparta je prvá, herne príliš neoslňuje. [Šp 2010] ▷ dok. ↗ oslniť
očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila
oslniť 1. na chvíľu zasiahnuť prudkým svetlom a tým zbaviť schopnosti vidieť • oslepiť: oslnilo, oslepilo nás protiidúce auto
2. p. očariť 3. p. ožiariť
ožiariť žiarou, svetlom zaliať • osvietiť • osvetliť: mesiac ožiaril, osvetlil nočnú krajinu • oslniť (prudkým svetlom, obyč. na chvíľu): oslnili nás reflektory auta • kniž.: ozlatiť • pozlátiť • poet. ozoriť: slnce ozlatilo, pozlátilo kopce • vysvietiť • iluminovať (slávnostne osvetliť): iluminovať sieň • prežiariť • presvietiť • presvetliť (žiarou, svetlom celkom preniknúť): slnečné lúče prežiarili les; presvietená, presvetlená scéna • poosvetľovať (postupne, viac vecí): poosvetľovať všetky kúty dvora
oslniť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) silnou žiarou slnečného al. iného svetla na chvíľu zbaviť schopnosti vidieť, na chvíľu oslepiť: Záplava svetla oslnila dve belasé očká. (Šteinh.); pren. Kus slobody jej oslnilo oči. (Jil.)
2. (čo) ožiariť, osvetliť slnkom: oslnená terasa notárskej vily (Fr. Kráľ); pren. láskou oslniť i pusté brehy (Ráz.) láskou preniknúť, zahrnúť;
3. (koho čím) zapôsobiť silným dojmom, očariť, omámiť, oslepiť: Oslnila ma jej krása. (Šolt.) Cirkus nás všetkých náramne oslnil. (Hruš.) Tretina sa dal oslniť úspechom. (Bedn.);
nedok. oslňovať, -uje, -ujú