oslepený -ná -né príd. 1. ▶ vplyvom ostrého, silného svetla dočasne zbavený schopnosti dobre vidieť: o. šofér stráca orientáciu v zákrute; privrel oslepené oči; oslepená zver sa správa nevypočítateľne 2. expr. (i čím) ▶ veľmi silno zasiahnutý citmi, obdivom; neschopný triezveho úsudku; svedčiaci o tom: o. dav; spoločnosť oslepená nenávisťou; byť o. bolesťou, peniazmi, mocou; bol o. láskou k milovanej; chodila ako oslepená toľkou krásou ▷ ↗ i oslepiť
oslepený p. slepý1 1
slepý1 1. ktorý nevidí, trpiaci slepotou • nevidiaci • zastaráv. nevidomý: slepý, nevidomý, nevidiaci človek, starec • zaslepený • oslepený: starobou zaslepené, oslepené oči • slabozraký (ktorý slabo vidí): slabozraké dieťa
2. ktorý sa neriadi, neusmerňuje rozumom; ktorý nesvedčí o rozvážnosti, premyslenosti (obyč. o veľmi intenzívnych a prudkých citových prejavoch) • zaslepený: byť slepý, zaslepený zlosťou, žiarlivosťou • bezhraničný • bezmedzný • nekonečný: odpúšťať vie iba bezhraničná, bezmedzná, nekonečná láska • bezvýhradný • oddaný: bezvýhradná, oddaná poslušnosť • absolútny • dogmatický (ktorý absolútne nepochybuje, nepripúšťa námietky): absolútna, dogmatická viera • bezhlavý: bezhlavá vášeň, horlivosť • fanatický (slepo oddaný): fanatickí prívrženci • bezduchý • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý: bezduché, bezmyšlienkové, bezmyšlienkovité napodobovanie • neovládateľný: slepý, neovládateľný pud • neznámy: slepá, neznáma sila • nerozumný • nerozvážny: nerozumná, nerozvážna oddanosť
3. p. ľahostajný 4. p. falošný 5. p. nepriehľadný
oslepený príd. zbavený schopnosti vidieť, nevidiaci: ťažko popálený a skoro celkom oslepený (Vlč.);
oslepene i oslepeno prísl.: Temer oslepeno požmurkal. (Šolt.);
oslepenosť, -ti ž.