oslabenie -nia s.
oslabenie -nia -ní s. 1. iba sg. i lek. ▶ dôsledok poruchy zdravotného stavu, ktorá sa prejavuje nepriaznivými zmenami a nedostatkom síl: o. organizmu; o. imunitného systému; typickým príznakom nedostatku vitamínu B⟨csr fs=Italic p=Subscript⟩12⟨/csr fs=Italic p=Subscript⟩ je únava a o.; nevhodná diéta môže viesť k oslabeniu 2. šport. ▶ (obyč. v hokeji) herná situácia, keď súper hrá v početnej prevahe, pretože danému mužstvu bol udelený trest vylúčenia hráča: hrať v oslabení; inkasovať gól v oslabení; domáci úspešne čelili dvojminútovému oslabeniu; na ľade má tím problémy pri oslabeniach aj presilovkách ▷ ↗ i oslabiť
oslabenie [-í] s 1. oslabnutie, zoslabnutie, ochabnutie: kulhawich kulhany od wiwinuty (:oslabeny:) gest (KoA 17. st); debilitatio: zemdlenj, nedužiwenj, oslabenj (WU 1750); labefactio: narussenj, oslabenj, oslabowánj; defatigatio: ustánj, oslabenj (KS 1763) 2. menšia miera niečoho: diminutio libertatis: umeňsseni, oslabeni slobodi (KS 1763)