osla -y osiel ž. kameň na ostrenie kosy;
oslička -y -čiek ž. zdrob.
osla -ly osiel ž.
osľa osľaťa pl. N a A osľatá/oslence G osliat/osleniec I osľatami/oslencami s. zdrob.
osľa osľaťa pl. N a A osľatá G osliat s. zried. ▶ mláďa osla: slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema na osľati; o. sa zaborí do rozmáčanej zeme ▷ osliatko -ka -tok s. zdrob. i expr.: o. robí i-á; Muž Jozef ženie osliatko / vôkol tma cudzia ničia. [D. Hevier]
osla osly L osle pl. N osly G osiel, oslička -ky -čiek ž. ▶ upravený ílovitý kameň určený na brúsenie, ostrenie kosy, kosákov (na mokro s vodou): oválna o.; o. na brúsenie, ostrenie kosy, nožov; puzdro na osličku; brúsny kameň na výrobu osiel, osličiek; Pozerá sa, ako často osličkou po kose šmýkajú, lebo kosec vtedy najviac odpočíva, keď si kosu brúsi. [B. Belák]; Vytiahol oslu z oselníčka, nabrúsil kosu a ukázal deťom, ako sa kosí. [Sme 2009]
osliatko ↗ osľa
oslička ↗ osla
osľa, -aťa, mn. č. -atá/-lence, osliat/osleniec str. oslie mláďa, mladý osol;
osliatko, -a, -tok str. zdrob. expr.
osla, -y, osiel ž.
1. kameň upravený na ostrenie kosy: kamenná o.; prejde oslou po kose (Tim.); Chytil oslu a začne kosu ostriť. (Kuk.); pren. Nepečú chlieb v pecňoch ani v bochniciach; robia dlhé osly (Kuk.) úzke dlhé chleby.
● Nevracia ani kosu ani oslu (úsl.) o dlžníkovi, ktorý nevracia vypožičané.
2. kraj. spečené, lepkavé (zle vykysnuté) cesto pod kôrou chleba;
oslička, -y, -čiek ž. zdrob.
osielka p. osla
osla ž. 1. csl kameň na ostrenie kosy: Mám naňidž oslu, ňižd mi akosi ňeberie (Košťany n. Tur. MAR); Ďe sa poďeu̯ čachor z oslou? (Kalinovo LUČ); Oslu si kosedz niésóv v krhu (Trakovice HLO); Do ošeľňika naľaľi vodu a močiľi doňho oslu (Brezina TRB) 2. kováč. oceľový nástroj na brúsenie (napr. nožov): osla (Podlužany LVI, Mojmírovce NIT) 3. csl, miest. zried. nevypečený pásik cesta nad spodnou kôrou pecňa: Chľieb sä mi zľe upiekou̯, na spotku je hrubá osla (Kokava n. Rim. RS); Ked je omoklé zbožié, robí sa na chlebe taká cehla, cagala, osla (Pruské PCH); Napékla chleba, ale mal oslu na dva prsti (Bošáca TRČ); Osla śe zrobila, zakaľisti bul (chlieb) (Baldovce LVO); osla na chlebe (Bobrovec LM) 4. hrča na slabine nohy, vzniknutá vplyvom krívania: Nekríväj, budež mad oslu! (Myjava) 5. v spoj. spusťená osla (V. Straciny MK) - pruh, prietrž; osielka ž. zdrob. expr. k 1, 2: Ośeu̯ku nosiu̯ f krbe, kršku (Turá Lúka MYJ); Taka bula tota osla veľika a tera_z ňej mam už ľem taku maľučku ośelku (Žalobín VRN); ośelka (Porúbka GIR)
oselka p. osla
osľa [-le] s oslie mláďa: asellus: osle (PD 18. st); osliatko [-iá, -á-] dem: y w dnessnem swatem evangelium wipisuge se (Kristus) ubohy sedici na oslatku (TC 1631); podchnuty a sklučenj osel a oslyatko od osliaroweho koljka zepranj ričj (KoB 1666); (Jakub poslal Ezauovi) dwesto kozi a dwacet kozlat, dwesto owec, dwacet baranuw, tricet welbluduw, stiricet kraw, dwacet woluw, dwacet oslic a desatero oslatek (KT 1753); poslal Pán učedlnjku swich, aby oslicy priwázanu a oslátko s ni priwédli (VP 1764)
osla ž kameň upravený na ostrenie: cotes vulgo osly (s. l. 1562); brusem (:oslu:) ostrjme tupe wecy (KoB 1666); osla na britwy 1 (BECKOV 1729); oselnik nowy z oslou (s. l. 1777); osielka [ose-] dem: cos: brus, brúsny kameň, oselka; coticula: oselka, brúsek, brúsny kamenček (KS 1763); oslička dem 1. k osla: (inventár) oslicky l (HRANOVNICA 1690); polia: brúsny kameň, oslička (KS 1763); britva y z oslickou (PUKANEC 1789) 2. miera masla elipsovitého tvaru: p. Blasskovicowy w pocté dalo sa osliček masla 25 (BOŠÁCA 1730) P. tpn Ozlan ( 1254), Ozlyan ( 1321 Osľany VSO); ad montem Ozelne (pri Zliechove 1272)
osliatko p. osľa