os -i L -i mn. -i -í D -iam L -iach I -ami ž.
1. myslená priamka, vzhľadom na kt. sa určujú geom. al. fyz. vzťahy bodov al. telies: fyz.: o. otáčania, zemská o.; geom.: o. súmernosti, číselná o., o. úsečky; otočiť sa okolo vlastnej osi
2. čo vedie stredom niečoho: o. rastliny
3. nepohyblivá strojová súčiastka na prenášanie točivého pohybu: o. kolesa, kladky
4. kniž. hlav. myšlienkové ťažisko: o. románu, rozprávania;
osový príd. k 1: o. prierez v osi;
oska -y -siek, osička1 -y -čiek ž. zdrob. k 3
oska -ky -osiek ž. zdrob. (malá os)
oska osky osiek ž. tech. ▶ pevná valcovitá al. tyčovitá súčiastka mechanizmu, okolo ktorej sa točí iná súčiastka; pevne, príp. otočne (napr. na konskom povoze) uložená súčasť vozidla, na ktorej sú zavesené kolesá, os: oceľová o.; stredová o. bicykla; o. vrtule; o. na cirkulári; poškodená o.; naolejovať osku kolesa; na práčke je potrebné vymeniť osku bubna
oska p. os
os, osi, mn. č. osi, osí ž.
1. geom. myslená priamka, na ktorú sa nanášajú nejaké hodnoty a ktorou sa určuje poloha; myslená priamka, podľa ktorej je niečo súmerné, okolo ktorej sú všetky body súmerne rozložené, čiara idúca stredom niečoho; myslená priamka, okolo ktorej sa niečo otáča: vodorovná, horizontálna os; os x horizontálna, os y vertikálna; súradnicová os; os súmernosti; os uhla, strany, úsečky; os pera (u vtákov); stav. okenná os, os mosta; fyz. zraková, optická os; let. letová os;
voj. smer, po ktorom postupujú jednotky; hlavný smer, ku ktorému sa pripájajú bočné zložky; pren. polit. os Berlín-Rím-Tokio spojenectvo hitlerovského Nemecka s fašistickým Talianskom a Japonskom; fyz. os otáčania; Zem sa otáča okolo vlastnej osi; pren. žart. otočiť sa okolo vlastnej osi úplne sa otočiť; astron. zemská, svetová os;
2. tyč, okolo ktorej sa otáča koleso al. strojová súčiastka na prenášanie točivého al. kývavého pohybu: drevená os (voza); predná, zadná os (na voze); zapadať, zapadnúť po os (osi) o voze, ktorého kolesá sa vryjú hlboko do mäkkej pôdy; namazať os; stroj. pevná os uložená nehybne, okolo ktorej sa otáčajú súčiastky; otáčavá os uložená otočne, tak, že sa otáča s inou súčiastkou;
3. bot. nadzemná časť rastliny (po stranách nesie listy);
4. kniž. stredobod myšlienkového diania, ťažisko, hlavný prvok: Strediskom, osou života liptovského bol hrad Likava. (Rys.) (Zápas) tvorí os Hečkovho románu. (Mráz);
osový príd.: geom. o-á súmernosť rovnaká vzdialenosť okrajových bodov od osi; o. prierez v osi, udáva rovinu súmernosti; tech. o. tlak pôsobiaci v strede osi nejakého stroja; o-á sila pôsobiaca v strede podpier; stroj. o. regulátor prístroj regulujúci prívod a odvod pary v turbíne; o-é ložisko zachycuje sily účinkujúce v osi ložiska;
oska, -y, -siek ž. zdrob. k 2 malá os;
osička1, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 2
os ž. csl tyč, okolo ktorej sa otáča koleso al. strojová súčiastka na prenášanie točivého pohybu: Dreveňie osi sa ľakšie ako žeľezňie, aľe furmaňi ih uš ťeraz ňekcú (Pukanec LVI); Kolesá boli na osi a na néj navrchu bola prichicená truhla na zrno (Trakovice HLO); Bola aj preňňá os, zaňňá os (Bošáca TRČ); Vuz mal štiri koľesa, dva ośe a diśeľ (Nemešany LVO); Na oś_śe zakladaja koľesa (Dl. Lúka BAR) L. drváca os (Dol. Tisovník MK) - predná časť voza na sťahovanie dreva z hory; oska ž. zdrob.: Oska ván spieva, dajťe jej trocha kolomasťi (Pukanec LVI); Na oskách sa točí gúlek (Bošáca TRČ); Ośka na skarčadloch śe nam ňigdaj ňezlamala (Spiš. Štvrtok LVO)