Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

osiať¹ oseje osejú dok. obsiať: o. roľu (pšenicou); neo-ta pôda;

nedok. osievať¹ -a

osievať² -a nedok.

1. púšťať cez sito a tým čistiť: o. múku, piesok

2. expr. robiť pohyb z boka na bok (ako pri osievaní): o. sukňou;

dok. k 1 osiať² oseje, osejú

// osievať sa expr.

1. husto a drobno pršať: o-l sa drobný dážď; neos. začalo sa o.

2. pohybovať sa z boka na bok: sukňa sa o-a

osievať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.

osievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

osiať¹ oseje osejú osej! osial osejúc osiaty osiatie dok. (čo čím) ▶ opatriť pripravenú pôdu (pole, hriadky a pod.) osivom, semenami; syn. obsiať: o. pole obilím; o. záhon makom, hrachom, kvetmi; tretinu výmery osiali poľnohospodári pšenicou; hraciu plochu ihriska osiali novou trávou; Za oblúkom kopca, ktorý osiali jarným jačmeňom, sa vynoril kus plného mesiaca. [A. Baláž] ▷ nedok. ↗ osievať¹

osiať² oseje osejú osej! osial osejúc osiaty osiatie dok. zried. (čo) ▶ prepustiť cez sito al. riečicu a tým prečistiť a prevzdušniť, preosiať: do misy osejeme múku, dáme do nej soľ a prášok do pečiva ▷ nedok. ↗ osievať²

osievanie -nia s. odb. ▶ technologický proces triedenia sypkého materiálu podľa zrnitosti a podľa kvality púšťaním cez sito: o. piesku; o. múky; o. cez sústavu sít; stroje, nástroje na o.; nové postupy osievania ▷ ↗ i osievať²

osievať sa -va sa -vajú sa -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie (sa) nedok. expr. zastar. 1. ▶ husto a drobno pršať: Osieval sa, fŕkal, cedil nežný dáždik [...]. [I. Kadlečík]; neos. Tenké vlákna dažďa sa potrhali a začalo sa osievať hustými, rovnakými kvapkami [...]. [Ľ. Ondrejov]
2. ▶ pohybovať sa z jednej strany na druhú, kývať sa: Lanovka škrípe, hrkoce, osieva sa zboka nabok. [K. Jarunková]; Zberal sa do roboty, lebo aj koníkovi sa už prázdna obročnica osievala na krku. [Sln 1974]

osievať¹ -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (čo čím) ▶ opatrovať pripravenú pôdu (pole, hriadky a pod.) osivom, semenami; syn. obsievať: o. pole ovsom, ražou, žitom; na jar osieva dva záhony hrachom; cukrovou repou osievajú farmári asi dvesto hektárov pôdy ▷ dok. ↗ osiať¹

osievať² -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (čo) ▶ prepúšťať cez sito al. riečicu a tým čistiť a prevzdušňovať, preosievať: o. múku; o. práškový cukor na polevu; osievaním rozomletého obilia sa vytriedi šrot, krupica, múka; v mlyne rozomleté obilie sa osievalo ručne; Spolu sme osievali piesok, spolu sme ho hádzali do miešačky. [B. Šikula]; Osievame múčku v slamenom klobúčku, čo naosievame, mlynárovi dáme... [riekanka] ▷ dok. ↗ osiať²

osiať¹, oseje, osejú, osial dok. (čo čím) obsiať pôdu plodinami: o. pôdu, pole, roľu (plodinami, osivom, trávou ap.); osiata plocha; pren. Reptiš osial do vzduchu tri výstrely (Tat.) vystrelil tri razy;

nedok. osievať¹, -a, -ajú

osievať¹ p. osiať¹

osievať², -a, -ajú nedok.

1. (čo) čistiť, presievať na site: o. cukor, múku; o. piesok; Začal sa sypať drobný, akoby osievaný dážď. (Čaj.)

2. expr. (koho, čím) hádzať sem-tam, prehadzovať z boka na bok: neos. Tu i tu zahrešil planej ceste, keď ho vo voze veľmi osievalo. (Kuk.) Tmavo bodkovanou sukňou osievala na širokých krížoch. (Zgur.);

dok. k 1 osiať², oseje, osejú

|| osievať sa expr.

1. (o daždi) husto padať, pršať: Osieva sa dáždik drobný v hore hustej. (Pláv.); neos. Začalo sa osievať hustými, rovnakými kvapkami. (Ondr.)

2. (o predmete, ktorý je zavesený) sem-tam sa hádzať, pohybovať sa z boka na bok: sukňa sa osieva (Ráz.); Hriva čiernych vlasov sa jej osievala. (Švant.)

osievať nedok.
1. csl čistiť, preosievať na site (obyč. múku, piesok ap.): Na kožouku sa piesog osieva cez drobnú riečicu (Návojovce TOP); Mosela duplom múku osiévat, abi bola čistá (Dol. Súča TRČ); Prez vojnu osívali jačmenní šrot a potom varili krúpovú kašu (Modranka TRN); Dachtore mľini odrazu ošivaju (V. Šariš PRE); múku osievať (Bobrovec LM)
F. prší aňi kej osievau̯ (Dlhá n. Or. DK), padá akobi osievau̯ (Rim. Píla RS) - husto drobno prší; osiévá ze zatkom (Šípkové PIE) - pri chôdzi pohybuje výrazne zadkom
2. vin. miešať ohreblom strapce na site, aby sa odzrnili a odstopkovali: Mieli sme ohrebu̯á a to (hrozno na site) sme žďúraľi, sme to osívali, abi nestŕpu̯o to víno, to sa odrazili tí stupki s teho (Mokrý Háj SKA)

osievať sa nedok.
1. strsl, zsl husto padať (o daždi al. snehu): Aľe sa osieva poriadni dášť (Bodorová MAR); Pozri, ako sa zase osieva, ja tajďen pozrieť, či ňerastú hríbi (Pukanec LVI); Ale se osiavá tot snech (Revúčka REV); Sňach sa celú noc osiéval (Bošáca TRČ)
2. expr. kyvkať sa, knísavo kráčať: Pozri, ako sa Jozef osieva po cesťe (Hliník n. Hron. NB)
3. gem expr. pomaly niečo robiť, babrať sa; leňošiť: Teráz v ľeťe je veľie roboti, tak sä ňig ňemuože osievaťi, šeci misä robiťi (Kokava n. Rim. RS); Veže sa uš keľo ňeosievaj, kuz aj popchňi! (Klenovec RS)

osiať¹ [osáť, osíť] dk vykonať sejbu, zasiať, posiať: consere:spolu sazeti, osyti (AP 1769); plane seminare: osýti, osáti (PD 18. st); osievať¹ [-ív-] ndk/frekv: kdy sluzil w Swetym Ondregu, sam fatens osiwal rolu hore naznacenu (SPIŠ 1694); consero: osywám (GrP 1771); potřebj by bylo, aby sme luky nassé a cesty wrbinau, nevžitečné role tatarkau a částku vhora detělinau osýwali a obsazowali (GO 1792)

osiať² p. osievať²

osievať¹ p. osiať¹

osievať² [osie-, osí-] ndk
1. cez čo, s čím, na čom prepúšťať cez nej. sito a tým čistiť: smyčky, na kterych se muka osiewa (LIETAVA 1612); osywali presz syto kosti palene, prach s kostj czloweczich (SKALICA 1638); Joanni Jaworski, kteri bil pri ženach, ktere osiewali muku celu nocz (ŽILINA 1707); arctiori cibro cernere: z husťegssym sytem ossywati; chalicitis: rudowy kameň, s ktereho meď osywagú (KS 1763); rownim spusobem bude slobodno zlate handlowanj ze zlatem, ktere w baňjach dedičneho kralostwi (!) se wikopawa neb z piskuw potočnich nahazegicze se wimiwa a osiwa (NJ 1786-88);
x. pren bolesty su, ktere nas oslobozugu od welkeho zleho, osiwagu nas gako zrno pssenične aneb žitne aneb gačmene od wsselikeg nezdoby a smety, umiwagu nas od hrichuw (SJ 1787) robia nás čistejšími
2. robiť kývavý pohyb zdola nahor: embolus: z studni wodu zerd aneb bydlo hore osywágjce (KS 1763)
3. expr (koho) v rozhovore preberať, pretriasať (niekoho): naposledy (Hoe) nektere duwody katolicke osiewa (TP 1691); (posudzovatelia kníh) musejú od postranného súzeňa biťi vzdálení, ňe kdo, než čo a jako vikládá majú vždi pred očima držeťi a dúvodi toliko, ňe pak aj dúvoďíce osobi osívaťi (BR 1785); neschádzagú sa dwá, tré, ktery bi neprítomního osíwaťi nepočali a zatúď nepremrwali, dokúď i skrz naghusťegssé sito neprepadá (BN 1790); osiať² dk k 1: pre nas načim bude z toho krasniho žita odcuditi a pri tom ces dwe sita osiati (LADZANY 1655); toto wssecko utlč na drobny prassik a oseg prez huste syto; tyto zeliny korjenky na drobno utlč a prez syto oseg (RT 17. st); oseg tess y pisku pres sito (RG 18. st)