osebe prísl. v spoj. sám o. blíži sa významu častice, kt. zdôrazňuje pomenovanie východiska deja: kritika sama o. nestačí; človek sám o. veľa nezmôže
osebe prísl. 1. v spojení sám osebe blíži sa významu častice ▶ zdôrazňuje pomenovanie východiska deja, vo svojej podstate, ako taký: talent sám o. nestačí; bolesť hrdla sama o. nemusí znamenať angínu; vlastnenie majetku samo o. nie je hriech; naše národné parky sú samy o. pokladmi pozoruhodností 2. filoz. vec osebe ▶ v teórii poznania nepoznateľná skutočnosť, ktorá je v ľudskom poznaní prítomná iba nepriamo, v javoch 3. zastar. ▶ nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, osobitne, osve: pocit nie je fakt daný o., ale vzniká v zložitom procese; jednotlivý štát spoločenstva o. zmôže málo ◘ fraz. kapitola sama osebe a) problém, ktorý si zasluhuje zvláštnu pozornosť, ktorý treba riešiť osobitne b) iron. zvláštny, svojrázny človek, výrazne sa (povahou) líšiaci od ostatných
osebe p. osobitne 1
osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelene • jednotlivo • samostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatne • zvlášť • osve • zastaráv.: osobite • osobito • zastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osve • sám • individuálne: začal hospodáriť sám, individuálne • separátne • hovor. extra: rokovali s každým separátne, extra • izolovane • hovor. sólo
2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálne • osobito • osobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlo • zvlášť • hovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo
3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadne • zvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledky • veľmi: nijako veľmi nám to nepomohlo • nevšedne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný program • osobito • osobite: osobito výrazný úspech • nadpriemerne • výnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapec • hovor. extra: extra účinný prostriedok
porov. aj osobitný 2
osebe prísl. oddelene, zvlášť, osve, samostatne, osobitne: Mali by sa spolu potešovať, a nie každá osebe smútiť. (Kuk.) Žena nabrala si osebe z misky na tanierik. (Taj.) Epizódy nestoja osebe, sú dobre pripravené. (Chorv.)
● sám (-a, -o) osebe vo svojej podstate, bez iného: Sami osebe nestojíte za nič. (Jégé); (život) sám osebe ťažký (Zúb.)