osamote prísl.
1. sám, osamotene: dom stál o.; ostať s niekým o., premýšľať o.
2. bez pomoci iných, osamotene, osamelo: život prežil o.
osamote prísl. 1. ▶ vyskytujúc sa iba sám, oddelene, vzdialene od iných, izolovane: dom sa nachádza o. asi 500 m od obce; na o. stojacej skale vidieť kostol 2. ▶ bez prítomnosti iných osôb, iba sám; syn. osamotene: nechaj ma o.!; najradšej relaxujem doma o.; musel som s ňou byť chvíľu o.; cestovanie o. má svoje výhody 3. ▶ bez spoločnosti, priazne blízkych, opustene, osamelo: odsúdil sa na život o.; Babička ma chce potrestať, pretože som ju pri umieraní nechal osamote. [M. Vadas]
osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamotene • osamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci strom • osihotene: dom stojí osihotene na kraji lesa • izolovane • odlúčene • v ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústraní • sám: osamote, sám sedáva v kúte miestnosti • bezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po meste • opustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred ulice • osirelo • osirene • zried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady
sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady
p. aj jediný
2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote
porov. aj opustený 1
3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách
4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo
5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil
6. p. opustený
osamote prísl. oddelene, osobitne, sám, izolovane od iných; opustene, v ústraní: Byť s ním niekde osamota, naskutku ho rozdrapí. (Heč.); ostať osamote (Stod.); Mestský dom stojí osamote. (Kuk.) Čo na tom, že starosť strávim osamote. (Kuk.) Bol starým mládencom, stál v živote osamote. (Ondr.)