osadenie -nia -ní s. tech. 1. ▶ upevnenie niečoho na správne miesto, do správnej polohy: správne, odporúčané o.; výškové o. bazéna s nízkym zahĺbením do zeme; priemer upínacieho osadenia; vypracovať smerové o. rozvodov; vďaka hlbšiemu osadeniu okno zapadá dokonale do roviny strechy; pri nenáročných osadeniach obkladov a dlažieb stačí lepidlo 2. ▶ upevňovací prvok, rám: diamanty v masívnych osadeniach zo zlata; steny sú opatrené vonkajšími osadeniami ▷ ↗ i osadiť
osadenie [-d(z)-; -ie, -í] s 1. osídlenie, usídlenie sa: hory pak aneb hage aby žadnim spusobem pod pokutu z dediny wihnanim daleg črchlity, wirubaty a hubity nesmely weduce, že nge k osohu, ale radneg k welike sskode slawnemu prytelstwy gest gegich tamže osadeny (ORAVA 1664 MŽ); takoweg dediny wizdwiženj, osadenj, ridzenj a opatrownj y duchodkuw buducne administrowanj zpustili gsme na opatrneho muže Gura Veszelovszkeho (L. LÚŽNA 1770) 2. usadenie sa, ubytovanie sa: stativa: wogánské leženi, osaďeni na mjesťe, oblehnútj (KS 1763) 3. osada, dedina, obec: w tomto osadenj Bela rečenem se na dwor a na plac na stodolu tolko zemy dalo, kdežto by se dwe presspurske merice zboža wysaty mohly (K. BELÁ 1773) 4. umiestenie, upevnenie súčiastky na príslušné miesto: hrncziarowy od osadenya dwanast nowich kachiel d 12 (ŽILINA 1703)