osa2 ž zool o. obyčajná Vespa vulgaris: srssne a osi žihadlo magj (KoB 1666); osa a srssen sskody z zyhadlem (OP 1685); insectum volucre: owada, osa, srssen (KS 1763); proti ukasnutj os, wčely (TS 1771); proťi pošťipaňi osi prám tak, jak proťi pokúsaňí crocodíla s ňú (so soľou zaviazanou v šatke a namočenou v silnom octe) nažíváme (BR 1785)
F. gako ossa gedowitý, gako srsseň srdity o zlostnom človekovi; nepotrebý ossy dražiti ani staré rany yatriti, ani spjcych psů buditi zlo netreba privolávať (SiN 1678); osí príd: osye hniezdo (RT 17. st); brjcho (koňovi) osjm hnjezdom okaď (PL 1787); vespinus: osý; nidus vesparum: osý hnjzdo (PD 18. st)
osí p. osa
os, osa1 ž
1. tyčovitá časť podvozku, na ktorej sa otáčajú kolesá, náprava: (kováč Mylota) na os mi swym zelezom nalozil obluk d 12 (ŽILINA 1610); axis: osa na wozy (VT 1648); dalj sme kolaru, čuo os podbigal na woze, d 24 (KRUPINA 1695); axis: osa wozu, dréwo, na kterém se kolo točj (WU 1750)
2. astron myslená priamka prechádzajúca stredom Zeme al. Slnka, al. okolo ktorej sa otáča nebeská klenba: vertigo caeli: neba obracani na sweg osy (KS 1763); Slunce teměr w prostředku obloze (!) nebeské stogj a žádného giného hibánj nemá, kromě wůkol swé wlastnj osy (:circa axim:) aneb okolj (StN 1785)
L. o. nebeská: polus: pant nebésky, osy nebeskég konec (KS 1763) pól Zeme; den ge ten cžas, w kterem sa Žem gedenkrát okolo swogeg nebeskeg osy točí (UČ 1781); osa nebeska aneb wisost gegj gest gako negakowi punkt prawidel polednegssjch na wisosti (KCS 18. st); antarticus: na nebi osa poledny (KS 1763) južný pól; -ka, -ečka dem k 1: axiculus: osečko (!) (KS 1763); (kováč) sprawel podhradszkemu birossowy osku a zaosek do kocsa (M. KAMEŇ 1796)