osa -y ôs ž. blanokrídly hmyz štíhleho tela podobný včele, zool. Vespa: poštípanie osy
● zvŕtať sa ako o. šikovne; (štíhla) ako o.; je do roboty ako o. pracovitý;
osí príd.: o-ie žihadlo; o-ie hniezdo i fraz. rozvadené, nežičlivé prostredie
● → pichať do o-ho hniezda;
osička2 -y -čiek ž. zdrob.
osa osy ôs ž.
osa osy ôs ž. ▶ blanokrídly hmyz so žihadlom podobný včele, so šíhlym telom čiernej farby so žltou pásikavou kresbou, žijúci v spoločenstve, často v blízkosti polí a ľudských obydlí: larva osy; okolo uší mu bzučala o.; v záhrade ma poštípala osa; v lese nás napadol roj divých ôs; sedí na pni, pokúša sa zahnať spred tváre dobiedzavú osu [J. Kot] ▷ zool. osa obyčajná Vespula vulgaris; osa útočná Vespula germanica ◘ fraz. dievča ako/ani osa šikovné, vrtké dievča; je do roboty ako osa o pracovitom, usilovnom človeku; dorážať/dobiedzať ako osa ostro, neodbytne sa niečoho dožadovať; hrnúť sa/letieť niekam ako osy na med húfne a veľmi rýchlo sa pohybovať; pustiť sa do niekoho ako osy zaútočiť na niekoho vo väčšom množstve (fyzicky al. slovne); štíhla ako osa (o žene) neobyčajne štíhla; má pás/driek [tenký] ako osa (o dievčati, o žene) má štíhly driek, pás; vyskočil/strhol sa, akoby ho pichla osa prudko, rýchlo zareagoval pohybom ▷ osička2 -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: o. mi uštedrila žihadlo
osička2 ↗ osa
osa, -y, ôs ž. blanokrídly hmyz majúci žihadlo, podobný včele a žijúci obyč. v spoločenstve: uštipla ho osa; osy ho dopichali; zool. o. obyčajná (Vespa vulgaris); lipnúť za niekým ako osy za medom; mať sa okolo niekoho ako osy okolo medu; zvrtnúť sa ako o. šikovne; rozdráždený ako o.; dorážať (do niekoho) ako o. (osy) nedať pokoj, dobiedzať: zosypať sa na niekoho ako osy hromadne napadnúť niekoho
● byť ako o. prchký, vznetlivý; do roboty ako o. o pracovitom, usilovnom človekovi;
osí, -ia, -ie príd. osie žihadlo; osie hniezdo, pren. miesto v spoločnosti ľudí, kde sa vyskytujú neporiadky, zvady ap.;
osička2, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
osa ž. csl blanokrídly hmyz so žihadlom podobný včele, zool. osa obyčajná (Vespa vulgaris): Osi veďia poriadňe vicicať hrozno, ľen šupke nahaju na pamiatku (Pukanec LVI); Hovorila, že hu osa pošťípala (Lapáš NIT); Pokusala ho osa (Žakarovce GEL); Osi sebe robia hňizdo (Dl. Lúka BAR) F. je do roboti ako osa (Párnica DK), do roboti je jag osa (Brezina TRB) - o usilovnej, pracovitej osobe; šeci do mňa ako osi (Žaškov DK), ide na človeka jag osa (Lukáčovce HLO) - útočne, dotieravo, dobiedzavo; osí príd.: osie žihadlo (Hor. Lehota DK); osé hnízdo (Lukáčovce HLO)
osí p. osa
osa2 ž zool o. obyčajná Vespa vulgaris: srssne a osi žihadlo magj (KoB 1666); osa a srssen sskody z zyhadlem (OP 1685); insectum volucre: owada, osa, srssen (KS 1763); proti ukasnutj os, wčely (TS 1771); proťi pošťipaňi osi prám tak, jak proťi pokúsaňí crocodíla s ňú (so soľou zaviazanou v šatke a namočenou v silnom octe) nažíváme (BR 1785) F. gako ossa gedowitý, gako srsseň srdity o zlostnom človekovi; nepotrebý ossy dražiti ani staré rany yatriti, ani spjcych psů buditi zlo netreba privolávať (SiN 1678); osí príd: osye hniezdo (RT 17. st); brjcho (koňovi) osjm hnjezdom okaď (PL 1787); vespinus: osý; nidus vesparum: osý hnjzdo (PD 18. st)
os, osa1 ž 1. tyčovitá časť podvozku, na ktorej sa otáčajú kolesá, náprava: (kováč Mylota) na os mi swym zelezom nalozil obluk d 12 (ŽILINA 1610); axis: osa na wozy (VT 1648); dalj sme kolaru, čuo os podbigal na woze, d 24 (KRUPINA 1695); axis: osa wozu, dréwo, na kterém se kolo točj (WU 1750) 2. astron myslená priamka prechádzajúca stredom Zeme al. Slnka, al. okolo ktorej sa otáča nebeská klenba: vertigo caeli: neba obracani na sweg osy (KS 1763); Slunce teměr w prostředku obloze (!) nebeské stogj a žádného giného hibánj nemá, kromě wůkol swé wlastnj osy (:circa axim:) aneb okolj (StN 1785) L. o. nebeská: polus: pant nebésky, osy nebeskég konec (KS 1763) pól Zeme; den ge ten cžas, w kterem sa Žem gedenkrát okolo swogeg nebeskeg osy točí (UČ 1781); osa nebeska aneb wisost gegj gest gako negakowi punkt prawidel polednegssjch na wisosti (KCS 18. st); antarticus: na nebi osa poledny (KS 1763) južný pól; -ka, -ečka dem k 1: axiculus: osečko (!) (KS 1763); (kováč) sprawel podhradszkemu birossowy osku a zaosek do kocsa (M. KAMEŇ 1796)