osľa osľaťa pl. N a A osľatá/oslence G osliat/osleniec I osľatami/oslencami s. zdrob.
osľa osľaťa pl. N a A osľatá G osliat s. zried. ▶ mláďa osla: slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema na osľati; o. sa zaborí do rozmáčanej zeme ▷ osliatko -ka -tok s. zdrob. i expr.: o. robí i-á; Muž Jozef ženie osliatko / vôkol tma cudzia ničia. [D. Hevier]
osliatko ↗ osľa
osľa, -aťa, mn. č. -atá/-lence, osliat/osleniec str. oslie mláďa, mladý osol;
osliatko, -a, -tok str. zdrob. expr.
osľa [-le] s oslie mláďa: asellus: osle (PD 18. st); osliatko [-iá, -á-] dem: y w dnessnem swatem evangelium wipisuge se (Kristus) ubohy sedici na oslatku (TC 1631); podchnuty a sklučenj osel a oslyatko od osliaroweho koljka zepranj ričj (KoB 1666); (Jakub poslal Ezauovi) dwesto kozi a dwacet kozlat, dwesto owec, dwacet baranuw, tricet welbluduw, stiricet kraw, dwacet woluw, dwacet oslic a desatero oslatek (KT 1753); poslal Pán učedlnjku swich, aby oslicy priwázanu a oslátko s ni priwédli (VP 1764)
osliatko p. osľa