os -i L -i mn. -i -í D -iam L -iach I -ami ž.
1. myslená priamka, vzhľadom na kt. sa určujú geom. al. fyz. vzťahy bodov al. telies: fyz.: o. otáčania, zemská o.; geom.: o. súmernosti, číselná o., o. úsečky; otočiť sa okolo vlastnej osi
2. čo vedie stredom niečoho: o. rastliny
3. nepohyblivá strojová súčiastka na prenášanie točivého pohybu: o. kolesa, kladky
4. kniž. hlav. myšlienkové ťažisko: o. románu, rozprávania;
osový príd. k 1: o. prierez v osi;
oska -y -siek, osička1 -y -čiek ž. zdrob. k 3
os osi osí ž.
osička1 ↗ os
os osi osí ž. 1. mat., fyz. ▶ myslená priamka, vzhľadom na ktorú sa určuje poloha al. iný vzťah bodov, plôch al. telies: horizontálna, vertikálna o.; číselná o. priamka s rovnomerným delením, na ktorej sú zobrazené reálne čísla zoradené podľa veľkosti; súradnicové osi vodorovná čiara x a zvislá čiara y v pravouhlej (karteziánskej) sústave; optická o. priamka spájajúca stredy krivosti lámavých al. odrazových plôch optickej sústavy; o. otáčania pevná priamka, okolo ktorej teleso vykonáva rotačný pohyb; o. uhla priamka prechádzajúca vrcholom uhla a rozdeľujúca uhol na dve zhodné časti; súmernosť podľa osi typ geometrického zobrazenia zachovávajúci vzdialenosti bodov a uhly, obrazy v rovine oproti vzorom, zrkadlový obraz, osová súmernosť 2. ▶ (myslená) čiara, podľa ktorej je niečo súmerné al. okolo ktorej je niečo súmerne rozložené: o. hriadeľa; o. mosta, tunela; okenná o.; o. symetrie kryštálu; najbezpečnejšou možnosťou je prejsť cestu kolmo na o. vozovky; planéta rotuje okolo svojej osi; otočiť sa okolo vlastnej osi (o človeku) zvrtnúť sa o 360 stupňov; Ťažké tašky s nákupmi dávajú osi nášho tela riadne zabrať. [HN 2003] chrbtici ▷ geogr. zemská os al. os Zeme myslená priamka prechádzajúca stredom Zeme, okolo ktorej sa Zem otáča □ časová os postupnosť, nadväznosť udalostí v čase 3. tech. ▶ pevná valcovitá al. tyčovitá súčiastka mechanizmu, okolo ktorej sa točí iná súčiastka; pevne, príp. otočne (napr. na konskom povoze) uložená súčasť vozidla, na ktorej sú zavesené kolesá, oska: o. kladky; o. predného kolesa, bicykla, motorky; predná, zadná o. vozidla 4. tech. ▶ valcovitá súčasť stroja al. mechanizmu, ktorá prenáša točivý al. kývavý pohyb, hriadeľ, vreteno: o. náhonu olejového čerpadla 5. kniž. ▶ hlavný myšlienkový prvok, okolo ktorého sa všetko sústreďuje, podstata, jadro, ťažisko: hlavná o. programu rozvoja regiónu; o. výstavy tvorí spojenie príbehov autorkinej starej matky; Tri variácie najobyčajnejšej situácie vždy s iným koncom tvoria os komorného príbehu. [Pt 2003] ▷ hist., polit. Os Berlín – Rím – Tokio vojensko-politické zoskupenie Nemecka, Talianska a Japonska v období druhej svetovej vojny ◘ fraz. [ísť, prísť, premiestniť sa, dostať sa, pokračovať] po vlastnej osi nie hromadne, nie spolu s ostatnými, ale vlastným, individuálne zvoleným prepravným prostriedkom, vlastnou trasou; [robiť, riešiť niečo, postupovať] po vlastnej osi vlastným spôsobom, po svojom ▷ osička1 -ky -čiek ž. zdrob. k 3: vymeniť osičku; o. koliesok na boxoch býva plastová; kvalitná keramická o. s uložením zaručuje veľmi tichý chod
Os zn. chem. ▶ osmium osmium
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
os1 [ós] ‹l› anat. ústa
os2 ‹l› anat. kosť
per os [ós] ‹l› lek. ústami, ústne (pri vyšetrovaní, podávaní lieku)
náprava2 časť vozidla, ktorá spája karosériu a motor s kolesami • hovor. os
os 1. stredová čiara, vzhľadom na ktorú sa určujú súradnice • strednica: os, strednica mosta; tunelová os, strednica
2. p. náprava2 3. p. podstata
podstata základná, hlavná zložka niečoho • jadro • základ: dotknúť sa podstaty, jadra, základu problému • ťažisko: ťažisko otázky • os: osou románu je hľadanie pravdy • založenie (základná vlastnosť, obyč. povahová): svojím založením je optimista • základňa: myšlienková základňa teórie • kniž.: báza • fundament: tvoriť bázu, fundament niečoho • kniž. substancia: hmotná substancia • kniž. kvintesencia: kvintesencia životnej múdrosti • kniž. meritum: povedať niečo k meritu veci • stredobod (najdôležitejšia časť niečoho): stredobod činnosti
p. aj základ
os, osi, mn. č. osi, osí ž.
1. geom. myslená priamka, na ktorú sa nanášajú nejaké hodnoty a ktorou sa určuje poloha; myslená priamka, podľa ktorej je niečo súmerné, okolo ktorej sú všetky body súmerne rozložené, čiara idúca stredom niečoho; myslená priamka, okolo ktorej sa niečo otáča: vodorovná, horizontálna os; os x horizontálna, os y vertikálna; súradnicová os; os súmernosti; os uhla, strany, úsečky; os pera (u vtákov); stav. okenná os, os mosta; fyz. zraková, optická os; let. letová os;
voj. smer, po ktorom postupujú jednotky; hlavný smer, ku ktorému sa pripájajú bočné zložky; pren. polit. os Berlín-Rím-Tokio spojenectvo hitlerovského Nemecka s fašistickým Talianskom a Japonskom; fyz. os otáčania; Zem sa otáča okolo vlastnej osi; pren. žart. otočiť sa okolo vlastnej osi úplne sa otočiť; astron. zemská, svetová os;
2. tyč, okolo ktorej sa otáča koleso al. strojová súčiastka na prenášanie točivého al. kývavého pohybu: drevená os (voza); predná, zadná os (na voze); zapadať, zapadnúť po os (osi) o voze, ktorého kolesá sa vryjú hlboko do mäkkej pôdy; namazať os; stroj. pevná os uložená nehybne, okolo ktorej sa otáčajú súčiastky; otáčavá os uložená otočne, tak, že sa otáča s inou súčiastkou;
3. bot. nadzemná časť rastliny (po stranách nesie listy);
4. kniž. stredobod myšlienkového diania, ťažisko, hlavný prvok: Strediskom, osou života liptovského bol hrad Likava. (Rys.) (Zápas) tvorí os Hečkovho románu. (Mráz);
osový príd.: geom. o-á súmernosť rovnaká vzdialenosť okrajových bodov od osi; o. prierez v osi, udáva rovinu súmernosti; tech. o. tlak pôsobiaci v strede osi nejakého stroja; o-á sila pôsobiaca v strede podpier; stroj. o. regulátor prístroj regulujúci prívod a odvod pary v turbíne; o-é ložisko zachycuje sily účinkujúce v osi ložiska;
oska, -y, -siek ž. zdrob. k 2 malá os;
osička1, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 2
stonohý príd. zried.
1. majúci sto nôh;
2. expr. darebácky, naničhodný: Čo ty tu, šelma stonohá, po kráľovskej palote špehuješ? (Dobš.) stonok, správ. stonka, os
oska p. os
os ž. csl tyč, okolo ktorej sa otáča koleso al. strojová súčiastka na prenášanie točivého pohybu: Dreveňie osi sa ľakšie ako žeľezňie, aľe furmaňi ih uš ťeraz ňekcú (Pukanec LVI); Kolesá boli na osi a na néj navrchu bola prichicená truhla na zrno (Trakovice HLO); Bola aj preňňá os, zaňňá os (Bošáca TRČ); Vuz mal štiri koľesa, dva ośe a diśeľ (Nemešany LVO); Na oś_śe zakladaja koľesa (Dl. Lúka BAR) L. drváca os (Dol. Tisovník MK) - predná časť voza na sťahovanie dreva z hory; oska ž. zdrob.: Oska ván spieva, dajťe jej trocha kolomasťi (Pukanec LVI); Na oskách sa točí gúlek (Bošáca TRČ); Ośka na skarčadloch śe nam ňigdaj ňezlamala (Spiš. Štvrtok LVO)
osečka p. os
os, osa1 ž 1. tyčovitá časť podvozku, na ktorej sa otáčajú kolesá, náprava: (kováč Mylota) na os mi swym zelezom nalozil obluk d 12 (ŽILINA 1610); axis: osa na wozy (VT 1648); dalj sme kolaru, čuo os podbigal na woze, d 24 (KRUPINA 1695); axis: osa wozu, dréwo, na kterém se kolo točj (WU 1750) 2. astron myslená priamka prechádzajúca stredom Zeme al. Slnka, al. okolo ktorej sa otáča nebeská klenba: vertigo caeli: neba obracani na sweg osy (KS 1763); Slunce teměr w prostředku obloze (!) nebeské stogj a žádného giného hibánj nemá, kromě wůkol swé wlastnj osy (:circa axim:) aneb okolj (StN 1785) L. o. nebeská: polus: pant nebésky, osy nebeskég konec (KS 1763) pól Zeme; den ge ten cžas, w kterem sa Žem gedenkrát okolo swogeg nebeskeg osy točí (UČ 1781); osa nebeska aneb wisost gegj gest gako negakowi punkt prawidel polednegssjch na wisosti (KCS 18. st); antarticus: na nebi osa poledny (KS 1763) južný pól; -ka, -ečka dem k 1: axiculus: osečko (!) (KS 1763); (kováč) sprawel podhradszkemu birossowy osku a zaosek do kocsa (M. KAMEŇ 1796)