ortuť -i ž. tekutý kovový chem. prvok striebornej farby, zn. Hg
● živý ako o. veľmi;
ortuťový príd.: o. teplomer, stĺpec
ortuť -ti ž. chem. ▶ striebrolesklý kvapalný kov s jedovatými parami, prvok, zn. Hg hydrargyrum: zlúčeniny ortuti; nebezpečná, zdraviu škodlivá o.
ortuť pri izbovej teplote tekutý kovový prvok striebornej farby • živé striebro: chlapča bystré sťa ortuť, sťa živé striebro
ortuť, -ti ž. chem. jeden z prvkov, ťažký, striebrolesklý kov, za obyčajnej teploty tekutý, živé striebro (zn. Hg): chlapča bystré sťa ortuť (Urb.);
ortuťový príd.: o. teplomer, barometer; o-é bane, ložiská; o. preparát; o. stĺpec; o-á lampa používa sa v lekárstve ako umelé horské slnko; farm. o-á masť, náplasť
(jedna) ortuť; (bez) ortuti; (k) ortuti; (vidím) ortuť; (hej) ortuť!; (o) ortuti; (s) ortuťou;
(dve) ortute; (bez) ortutí; (k) ortutiam; (vidím) ortute; (hej) ortute!; (o) ortutiach; (s) ortuťami;
rtuť p. ortuť