Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj subst

ortuť -i ž. tekutý kovový chem. prvok striebornej farby, zn. Hg

živý ako o. veľmi;

ortuťový príd.: o. teplomer, stĺpec

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ortuť ‑i ž.; ortuťový

ortuť -ti ž. chem. ▶ striebrolesklý kvapalný kov s jedovatými parami, prvok, zn. Hg hydrargyrum: zlúčeniny ortuti; nebezpečná, zdraviu škodlivá o.

-uť/97707±47 3.46: substantíva ž. A sg. 13158→13163
+8
−4
ch/11532 prích/787 nech/429 pach/160 lab/137 ort/93 všehoch/16 (2/9)

-uť/97707±47 2.31: substantíva ž. N sg. 4418→4459
+4
−8
ch/3053 lab/422 nech/338 ort/291 prích/166 pach/111 doch/0→41
+4
−8
všehoch/33 (1/4)

ortuť pri izbovej teplote tekutý kovový prvok striebornej farby • živé striebro: chlapča bystré sťa ortuť, sťa živé striebro

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ortuť, -ti ž. chem. jeden z prvkov, ťažký, striebrolesklý kov, za obyčajnej teploty tekutý, živé striebro (zn. Hg): chlapča bystré sťa ortuť (Urb.);

ortuťový príd.: o. teplomer, barometer; o-é bane, ložiská; o. preparát; o. stĺpec; o-á lampa používa sa v lekárstve ako umelé horské slnko; farm. o-á masť, náplasť

ortuť [or-, er-], čes rtuť ž, ortut m lat chem tekutý kovový prvok striebornej farby: nad žiwe stribro neb rtut nic nenj diwnegssjho (KoB 1666); žiwé střjbro (:ortút:) wždycky jest stopené a zžjra kowy (OP 1685); s popele geho (jaseňa) a z ortutu mast vdelana dobra gest pro osutie (HL 17. st); kupilo sa ortutu na wipraovany zlata (PUKANEC 1724); zwar pol funta olega s bedrnjkom a ortutom, kdy ochladne, wleg mu (koňovi) do hrdla z bilkom wagečnim (RO 18. st)
L. o. živá živé striebro: wezmi omanu a stareho sadla, wimocz ge dobre (v) ortuti ziweg (PR 18. st); ginak werchni mu (dýchavičnému koňovi) rtut žiwu, nech ho probehne (RG 18. st)
P. tpn Ortholt Ortutova ( 1414 VSO); w ten čas pan Kéry Janos wladal yak Badyn, tak tež y Ortut (s. l. 1676)


rtuť p. ortuť

ortuť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) ortuť
G (bez) ortute
G (bez) ortuti
D (k) ortuti
A (vidím) ortuť
L (o) ortuti
I (s) ortuťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ortute
N (tri) ortuti
G (bez) ortutí
D (k) ortutiam
A (vidím) ortute
A (vidím) ortuti
L (o) ortutiach
I (s) ortuťami
a ortuti musia byť et en mercure doivent être
arzén, ortuť, bárium a antimón arsenic, mercure, baryum et antimoine
kovovej ortuti z iných mercure métallique provenant d'autres
ortuť a jej zlúčeniny le mercure et ses composés
ortuti a výrobkov obsahujúcich du mercure et des produits contenant
ortuti a výrobky obsahujúce mercure et aux produits contenant
ortuť musia byť bezpečné mercure doivent être sûres
v roku 2020 a ortuti en 2020 et de mercure
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu