ortieľ -a m. kniž. odsudzujúci rozsudok: vysloviť, vykonať o. smrti
ortieľ -ľa pl. N -le G -ľov m.
ortieľ -ľa pl. N -le G -ľov m. ⟨nem.⟩ 1. star. práv. (i nad kým) ▶ odsudzujúce súdne rozhodnutie, rozsudok: krutý o.; vyniesť, vyriecť o. smrti nad uväznenými trest usmrtením; odsúdenci čakajú na svoj o.; zachovali sa písomné záznamy o ortieľoch nad zbojníkmi 2. kniž. (i nad kým, nad čím) ▶ tvrdý, nemilosrdný výrok o niekom, o niečom, závažné rozhodnutie; syn. verdikt: definitívny, konečný o.; dozvedieť sa o. disciplinárnej komisie; o. lekárov znel – amputovať končatinu; poslanci vyniesli o. nad projektom krytej plavárne; Podpísala ortieľ nad sebou, keď sa rozhodla vydať za Michala. [J. Podhradský] spôsobila si ujmu vlastným konaním
ortieľ -a m. ‹n› kniž.
1. rozsudok, odsudzujúci súdny nález
2. tvrdé, (definitívne) odsudzujúce rozhodnutie, neľútostný, nemilosrdný prejav: vyrieknuť o. nad chorým
ortieľ p. rozsudok
rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)
2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať
rozsudok rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu • kniž.: ortieľ • verdikt: vyniesť rozsudok, ortieľ, verdikt; vykonať ortieľ smrti • zastar. sentencia (Vansová) • výrok: súdny výrok • súd: vyriecť súd nad niekým
ortieľ, -a m. odsúdenie, odsudzujúce rozhodnutie, rozsudok, výrok, prejav, ktorým sa niekto al. niečo odsudzuje: vyniesť o. smrti nad niekým; vypovedať ortieľ nad sebou (Barč); Čakal na ňu otcov nemilosrdný ortieľ. (Urb.)
ortieľ m. 1. miest. strsl i zsl odsudzujúce rozhodnutie, rozsudok: Succa viňiesou̯ ortieľ smrťi tomu occovrahovi (Návojovce TOP); Už nad ňin urobiľi orťieľ, uš seďí v base (Kokava n. Rim. RS); Už nad ňím viriékli orťél (Lapáš NIT) 2. osud, údel: To uš tag moselo biť, to bó jeho orťél, že sa zatopí (Lapáš NIT)
ortieľ [-ieľ, -eľ, -iľ] m nem 1. práv rozhodovanie o vine al. nevine obžalovaného, súdne konanie, súd: L. (Židia) na to ortel učjnili, Krysta na smrt odsudili (PoP 1723-24) postavili pred súd; adjucino: nález práwnj, ortel ňekomu činiti (WU 1750) súdiť niekoho 2. práv právoplatné súdne rozhodnutie, rozsudok: pakli by kto lal bozeynika a ze ortel bude na to wydan, tedy kazdy wyhra, bozeynik a rychtar wyhra osud (ŽK 1473); Giryk Kratky, czechmistr sukenniczky, y z swymy bratry toho ortele nassyho neprigali a utekli se na pana k wyssemu prawu (P. ĽUPČA 1557); tehdy saudce wypowida ortel sprostugjce newinneho a odsuzugjce winneho (OP 1685); my gakožto panugiczy kral to potrebugeme a wihledawame, abi wzdiczky a každeho casu bil (prítomný) camergraf anebo gina qvalificirowana osoba, kteri bi sprawedliwu a slussnu sententiu, ortel a rozsudek mohol a umel mudre ucziniti (MB 1701); Esther prosyla krala Asswera, aby ortel wydany od Amana, prwnyho mynistra dworu sweho, zrussyl (SJ 1776) L. prevolanie, vyvolanie, vyhlásenie o-a verejné vyhlásenie rozsudku: zaplatilo se poslowy od prewolany ortele zene s Krasna, kdy gi wyssibat dali, d 25; dano poslowy od wolanya ortiela diewcze Tehlaroweg fl 1; mistrowy od wiwolany ortilu Marine Slezance dano d 60; mistrowy poprawnimu od ewequirowany a wihlaseny ortelu dano fl 3 d 60 (ŽILINA 1610; 1696; 1703; 1706); w žiwote swateho Gura čitame, že po mnohem a rozličnem trapeni ortel wzal, abi ho po celem meste wlačili a stali (MS 1758) bol odsúdený; ferre sententiam: ortel poweďeti (KS 1763) vyniesť rozsudok 3. práv vykonanie rozsudku, trest: sserhowj od ortela, kdy sme tu zlodegku dali wymrskati, d 50 (ŽILINA 1586); Gegich Milosti z gistich prziczin od takoweho ortela (upálenia na hranici) vpustgegi a abi dotcženi Jan Kolacžek za swe wistupki ginim ku pržikladu prowazem toliko trestan bil, naržidilj gsau (SKALICA 1641 E); mystrowy trenčjanskemu a ssarhowy dano od executie a ortila tych dwuch žyen a tretyeho, ktereho wyssibaly, f 12 (ŽILINA 1692) L. konečný, smrteľný o. trest smrti: edictum premptorium: koňečny ortel; sententia sangvinaria: smrtedlny ortel (KS 1763) 4. práv právne zvyklosti, právny poriadok al. poučenie o právnom postupe: zadny ortel nema do kralowstwie w Saxonii przynessen byti; dokadz sie czlowiek brani s ortylem a s prawem, tehdy gesstie negest odpowiedal (ŽK 1473); (Hadixa) bila bi do mechu zašitá a bez ňiňejšého slavného sprováďaňa do potoka vhoďená a toto jest v orteli zretedlňe viložene (BR 1785) 5. práv súdny orgán, súd: pytay po orteli, aby ohledali, gestli zuplna potwrzeny rzecznik; potom si opyta na ortelu, aby ohledali, ma-li kto przed prawem swiedssiti wedle swey bozby; opytal byl (!) se k gednomu ortelu pokusiti, kterak bych to predswiedsiti miel (ŽK 1473) 6. náb boží rozsudok, božia vôla: mame odsud gyti před Pána welmi mudreho, ortel hrozny slisseti na cžlowěka hryssneho (BAg 1585); (Kristus) odtuď žiwych y mrtwých súdiť má prigiťi, sprawedliwým, také zlým orťél wyslowiťi (CC 1655); wedewssy wuolu a ortiel Boha na lidske pokolenj uloženy (ORLOVÉ 1694); ja Nozdrowiczky Gaspar, pamatugicze na wirčeny ortil Pana Boha Wssemohuciho a na smrtedlnost lidsku ponagprwe poručiam dušy mu Panu Bohu, telo pak me do zeme matky (PRÍLES 1713); gakonahle skrze osprawedlneni milost bosku gsi dostal, hnedki odwolany gest ortel wecneho zatraceni (MS 1758); telá mrtwych magj pochowaná bity, nikoli wssak puwerčiwe vkazowaná, nebo takovy gest ortel božj (HeT 1775) L. súdny, večný o. náb rozsudok posledného súdu: čyň pokaňi, abys do pekla neprissel z wečneho ortela (GŠ 1758); rozwažug a rozgjmeg, gak dluhá a hrozná gest wěčnost, gak weliká ostrost sudnjho ortele (MPS 1777) 7. mienka, názor, úsudok: sententia: domňeni, ortel, nazdáni (KS 1763); farizeowe priwedli bjly negaku ženu w cyzolostwj postiženu ku Kristu Panu a žadaly ortel od neho, co bj on o teg žene mienil (CS 18. st); (všetečnosť) preto y z bozkyma prorokúw odpowedmi a z ortelem sw. otcúw wjri krestanskég pilno sa zapowjdá a zakazuge (BlR 18. st); -ný príd k 1, 2: criticus: súdny, ortélny (KS 1763) L. o. list práv úradná správa o zistených právnych a spoločenských skutočnostiach: was ortilny list dobrze smy srozumely, yakoz wy nam pissete, kterak geden menowany Michal Sukennyk sie gest manzensky y potczywie od otcza a y materze a ze sie gest dobrze y potczywie zachowal az do tohoto czassu (ŽK 1457); -ne prísl v zhode s rozhodnutím súdu: sententiose: domyslňe, ortelňe, podlé ortélu; sententialiter: ortelňe (KS 1763)