ortieľ -a m. kniž. odsudzujúci rozsudok: vysloviť, vykonať o. smrti
ortieľ -ľa pl. N -le G -ľov m. ⟨nem.⟩ 1. star. práv. (i nad kým) ▶ odsudzujúce súdne rozhodnutie, rozsudok: krutý o.; vyniesť, vyriecť o. smrti nad uväznenými trest usmrtením; odsúdenci čakajú na svoj o.; zachovali sa písomné záznamy o ortieľoch nad zbojníkmi 2. kniž. (i nad kým, nad čím) ▶ tvrdý, nemilosrdný výrok o niekom, o niečom, závažné rozhodnutie; syn. verdikt: definitívny, konečný o.; dozvedieť sa o. disciplinárnej komisie; o. lekárov znel – amputovať končatinu; poslanci vyniesli o. nad projektom krytej plavárne; Podpísala ortieľ nad sebou, keď sa rozhodla vydať za Michala. [J. Podhradský] spôsobila si ujmu vlastným konaním
ortieľ -a m. ‹n› kniž.
1. rozsudok, odsudzujúci súdny nález
2. tvrdé, (definitívne) odsudzujúce rozhodnutie, neľútostný, nemilosrdný prejav: vyrieknuť o. nad chorým
ortieľ p. rozsudok
rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)
2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať
rozsudok rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu • kniž.: ortieľ • verdikt: vyniesť rozsudok, ortieľ, verdikt; vykonať ortieľ smrti • zastar. sentencia (Vansová) • výrok: súdny výrok • súd: vyriecť súd nad niekým
ortieľ, -a m. odsúdenie, odsudzujúce rozhodnutie, rozsudok, výrok, prejav, ktorým sa niekto al. niečo odsudzuje: vyniesť o. smrti nad niekým; vypovedať ortieľ nad sebou (Barč); Čakal na ňu otcov nemilosrdný ortieľ. (Urb.)
(jeden) ortieľ; (bez) ortieľa; (k) ortieľu; (vidím) ortieľ; (hej) ortieľ!; (o) ortieli; (s) ortieľom;
(dva) ortiele; (bez) ortieľov; (k) ortieľom; (vidím) ortiele; (hej) ortiele!; (o) ortieľoch; (s) ortieľmi;