orol orla mn. N a A -y m. veľký dravý vták so zahnutým zobákom a bystrým zrakom, zool. Aquila: o. skalný, riečny; pečiatka s o-m so znakom orla;
orlica -e -líc ž.;
orlí príd.: o. let; o. nos zahnutý; o. zrak bystrý;
orlík -a mn. N a A -y m. zdrob.
orlíček2 ↗ orol
orlík ↗ orol
orlisko ↗ orol
orol G a A orla pl. N a A orly A hovor. i orlov m. 1. ▶ veľký dravý vták z čeľade jastrabovitých s mohutným hákovitým zobákom, dlhými krídlami a výborným zrakom žijúci na vysoko položených skalných miestach: mohutný letiaci o.; mláďatá orla; párik orlov; na oblohe krúži o.; Najradšej by sme boli, keby sme mali krídla ako orly, silu ako levy a nohy ako kone. [L. Ťažký] ▷ zool. orol kráľovský Aquila heliaca; orol skalný Aquila chrysaetos u nás zákonom prísne chránené ohrozené druhy; orol stepný Aquila nipalensis 2. ▶ vyobrazenie orla s dvoma hlavami obyč. na pečatiach, pečiatkach, minciach, v erbe a pod.: zástava s orlom; budovu zdobí cársky dvojhlavý zlatý o. ◘ fraz. mať oči ako orol mať ostrý zrak ▷ orlík G a A -ka pl. N a A -ky m. zdrob. i expr.: o. sa práve chystá na prvé vzlietnutie; Teba [líška] však tvoj okrasný chvostík nezachráni pred ostrými pazúrmi orlíka... [M. Saniga]; orlíček2 -čka pl. N a A -čky m. zdrob. expr.: Len si ty, orlíček, skús ešte raz sily s vetrom zmerať. [ľudová rozprávka]; orlisko -ka pl. N -ká G orlísk s., v sg. i m. zvel.: ohromné o. unáša korisť; vidíme letieť veľkého orliska; prechýlené ↗ orlica
orol, orla, mn. č. orly m.
1. druh veľkého dravého vtáka vyznačujúceho sa hákovitým mohutným zobákom, dlhými krídlami a bystrým zrakom a žijúceho na vysoko položených skalnatých miestach: smelý ako o.; oči mu svietia ako orlovi (Tim.); zool. o. skalný (Aquila chrysaëtus); o. krikľavý (Aquila pomarina); pren. bás. klobúčky orlom podperené (Botto) orlím perom;
pren. expr. (mn. č. -i) o smelom, nadšenom človeku: hrdí orli Tatier (Heč.)
● Nebude vrabec orlom (prísl.) o človeku, ktorý nemá na niečo schopnosti.
2. znak s obrazom orla na pečiatkach, minciach, v erbe ap.: občiansky pás s orlom hore (Jes-á); erb s dvojhlavým o-om;
orlík, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr.
(jeden) orol; (bez) orla; (k) orlovi; (vidím) orla; (hej) orol!; (o) orlovi; (s) orlom;
(tri) orly; (bez) orlov; (k) orlom; (vidím) orly; (hej) orly!; (o) orloch; (s) orlami;