Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

orodovať nedok.

1. náb. prosiť za niekoho u Boha: svätý Gorazd, o-uj za nás

2. expr. prihovárať sa, prosiť: o. u niekoho za dieťa, za spravodlivú vec; neprišli sme o.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
orodovať ‑uje ‑ujú nedok.

orodovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok. (za koho, za čo (u koho)) 1. náb., cirk. ▶ prosiť, prihovárať sa v modlitbe u Boha al. prostredníctvom svätých za niekoho, za niečo: o. za uzdravenie dieťaťa; o. za hriešnikov; modlil sa, aby Panna Mária zaňho orodovala; Abrahám chcel svojmu príbuznému pomôcť, a preto orodoval u Pána, aby nezničil Sodomu [...]. [J. Skladaná]
2. kniž. al. expr. ▶ žiadať o priazeň, podporu pre niekoho, obyč. v nejakej vyššej inštancii, prihovárať sa: o. u cisára za zmiernenie trestu; odborári prišli na ministerstvo o. za vyššie platy zdravotníkov; osobne bola za syna o. u riaditeľa školy; Všetkých by odsúdili na smrť, keby nebolo grófky Šarloty, ktorá bola za nich orodovať u veliteľa vojakov [...]. [M. Zelinka]

orodovať p. prosiť


prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

orodovať, -uje, -ujú nedok. (za koho, za čo i bezpredm.) prosiť, modlikať, prihovárať sa: Ivan oroduje za Elenku, keď ju tresceme. (Šolt.) Nezameškal orodovať u bána za slovenskú vec. (Škult.) Kalinčiak orodoval u svojho priateľa. (Mráz) Ak ste prišli orodovať, nuž upozorňujem vás, že škoda námahy. (Žáry)

Morfologický analyzátor

orodovať nedokonavé sloveso
(ja) orodujem VKesa+; (ty) oroduješ VKesb+; (on, ona, ono) oroduje VKesc+; (my) orodujeme VKepa+; (vy) orodujete VKepb+; (oni, ony) orodujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) orodoval VLesam+; (ona) orodovala VLesaf+; (ono) orodovalo VLesan+; (oni, ony) orodovali VLepah+;
(ty) oroduj! VMesb+; (my) orodujme! VMepa+; (vy) orodujte! VMepb+;
(nejako) orodujúc VHe+;
orodowať orodowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor