orodovať nedok.
1. náb. prosiť za niekoho u Boha: svätý Gorazd, o-uj za nás
2. expr. prihovárať sa, prosiť: o. u niekoho za dieťa, za spravodlivú vec; neprišli sme o.
orodovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok. (za koho, za čo (u koho)) 1. náb., cirk. ▶ prosiť, prihovárať sa v modlitbe u Boha al. prostredníctvom svätých za niekoho, za niečo: o. za uzdravenie dieťaťa; o. za hriešnikov; modlil sa, aby Panna Mária zaňho orodovala; Abrahám chcel svojmu príbuznému pomôcť, a preto orodoval u Pána, aby nezničil Sodomu [...]. [J. Skladaná] 2. kniž. al. expr. ▶ žiadať o priazeň, podporu pre niekoho, obyč. v nejakej vyššej inštancii, prihovárať sa: o. u cisára za zmiernenie trestu; odborári prišli na ministerstvo o. za vyššie platy zdravotníkov; osobne bola za syna o. u riaditeľa školy; Všetkých by odsúdili na smrť, keby nebolo grófky Šarloty, ktorá bola za nich orodovať u veliteľa vojakov [...]. [M. Zelinka]
orodovať p. prosiť
prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie
žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)
2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?
orodovať, -uje, -ujú nedok. (za koho, za čo i bezpredm.) prosiť, modlikať, prihovárať sa: Ivan oroduje za Elenku, keď ju tresceme. (Šolt.) Nezameškal orodovať u bána za slovenskú vec. (Škult.) Kalinčiak orodoval u svojho priateľa. (Mráz) Ak ste prišli orodovať, nuž upozorňujem vás, že škoda námahy. (Žáry)