ornica -e -níc ž. orná pôda (do hĺbky 15 – 25 cm)
ornica -ce orníc ž.
ornica -ce orníc ž. i pôdohosp., poľnohosp. ▶ vrchná vrstva pôdy pretvorená orbou a zapracovaním hnojív, vhodná na pestovanie rastlín: kyprá, kvalitná o.; rekultivácia orníc; kypriť ornicu bránami; dažde spôsobili odplavenie ornice; pred výstavbou výrobnej haly buldozéry odhrnú ornicu; Rovnú tabuľu ornice prerušovali kde-tu remízky, preliačiny [...]. [J. Balco]
ornica p. pôda 1
pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok
2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši
3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
ornica, -e, -níc ž. pôdohosp. pôda, ktorú možno orať, orná pôda, úrodná pôda;
ornicový, star. i orničný príd.: o-á vrstva (pôdy)
ornica ž. orná pôda, úrodná zem: Navrchu pri tom prevracaňí je zem, čo sa orňica volá (Sklabiná MK); Ornica mosí bid navrchu (Trakovice HLO)
ornát m lat cirk vrchná časť bohoslužobného rúcha: ornat zlatohlawowy na čzervenom aksamite s perlowym kryžem (MELČICE 1611 E): (krajčírsky tovariš) kanoniku cyrkwy ostrihomskeg čapku, ornati swate proukaže anebo wyobrazj (CA 1681); ornat bol dal nebohy pan Asguthi Istvan sprawjty (PONIKY 1764 E); ornati zo szerstenej materii tri albo stiri (S. VES 1786); -ik dem: geden ornatyk s bjleg kytagki s křyžem plateným malowaným (P. BYSTRICA 1611 E) ornica ž obrábaná pôda, pole: (Justína Gižliarová) zgednala od tatika sweho kus ornice z luczinku pri meskem hagi (ŽILINA 1697)