orol orla mn. N a A -y m. veľký dravý vták so zahnutým zobákom a bystrým zrakom, zool. Aquila: o. skalný, riečny; pečiatka s o-m so znakom orla;
orlica -e -líc ž.;
orlí príd.: o. let; o. nos zahnutý; o. zrak bystrý;
orlík -a mn. N a A -y m. zdrob.
orlí L -ľom -lia I -ľou -lie príd.
orlí L orľom orlia orlie príd. ▶ vzťahujúci sa na orla, veľkého dravého vtáka; patriaci, vlastný orlom: o. zobák; o. zrak ↗ i fraz.; orlie pazúry; orlie krídla; orlie vajcia; orlie mláďa; Ochranári strážia orlie hniezda fyzicky aj kamerovým systémom 24 hodín denne. [VNK 2003] ◘ fraz. orlí nos zakrivený do oblúka, zahnutý; orlí zrak veľmi dobrý, ostrý
ohnutý zakrivený do oblúka • zohnutý • naklonený: konár ohnutý, zohnutý, naklonený k zemi • krivý • nerovný • zahnutý • zohýbaný (op. rovný) • hákovitý (ohnutý v tvare háka): ohnutý, krivý, nerovný nos; zahnutý, hákovitý zobák • lomený (zakrivený v ostrom uhle): ohnuté, lomené schodisko • orlí (o nose; ohnutý a špicatý) • zhrbený • pren. al. tel. mačací (ohnutý v chrbte): chodiť ohnutý, zhrbený vo dva konce; urobiť mačací chrbát (ako cvik)
orlí p. ohnutý
orlí, -ia, -ie, 6. p. -ľom príd. patriaci orlovi; typický pre orla: o-ie krídla, o-ie mláďa, o-ie hniezdo; pren. o. nos zahnutý ako zobák orla; o-ie oči, o. zrak bystrý; o-ia výška (Al.) vysoko položené miesto; junák orlieho vzletu (Hor.) smelý, odvážny