Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma

orientovať nedok. i dok.

1. polohovo určovať, určiť (vzhľadom na svetové strany): výhľad o. na západ

2. zamer(iav)ať, usmerňovať, usmerniť: o. mládež na techniku, na duchovné hodnoty

// orientovať sa

1. určovať, určiť svoju polohu (zemepisne, v cudzom prostredí ap.): o. sa na mori (podľa kompasu), o. sa v hore, vie sa dobre o.

2. mať rozhľad, vyznať sa: o. sa v literatúre; byť dobre o-ný

3. zamer(iav)ať sa: o. sa na ťažký priemysel; je o-ný filozoficky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
orientovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.; orientovať sa

orientovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. 2. st. -nejší publ.ktorý má dobrú znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich, informovaný, zorientovaný: odborník o. v masme­diálnej sfére; poznajú situáciu a ceny na trhu, sú orientovanejší ako napríklad pred tromi rokmi; slovenský čitateľ, dobre orientovaný v diele Laca Novomeského [S. Šmatlák]
2. mat. orientovaný graf ▶ útvar zložený z prvkov dvojakého druhu, z uzlov a hrán; orientovaná úsečka úsečka, ktorej krajné body majú určené poradie (začiatočný bod, koncový bod)
▷ ↗ i orientovať sa


orientovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie sa nedok. i dok.fr.1. (ø; ako) ▶ určovať, určiť vlastnú polohu: o. sa podľa mapy, podľa hviezd; o. sa v lese podľa značiek, podľa sluchu; orientoval sa len tak popamäti; zmysly umožňujú živočíchom o. sa v priestore; v skalnatom priesmyku sa nám ťažko orientovalo; moreplavci sa správne orientovali aj pred vynájdením navigačných prístrojov
2. (na čo, na koho) ▶ upriamovať, upriamiť svoju činnosť, zameriavať sa, zamerať sa na niečo: o. sa na jazykovedu; o. sa na rozvoj cestovného ruchu; firma sa začala o. na predaj elektroniky; predvolebné kampane politických strán sa orientovali na prvovoličov; značka sa orientuje na pánsku módu a doplnky; v športovom klube sa chcú viac o. na deti a mládež
3. iba nedok. publ. (v čom, v kom; kde) ▶ mať dobrú znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich, vyznať sa: o. sa v politike, vo svete počítačov; Orientuje sa v ľuďoch, alebo aspoň doteraz sa orientoval, ľahko a neomylne. [K. Jarunková]; Vyspelejší spotrebiteľ si vyžaduje väčšiu kultúru predaja, viac sa na trhu orientuje, vie lepšie, čo chce. [HN 2004]
dok. k 1 izorientovať sa


orientovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok.fr.1. (koho v čom) ▶ poskytovať, poskytnúť orientáciu, prehľad v rámci nejakého celku al. priestoru: sprievodcovia orientovali blúdiacich návštevníkov v spleti chodieb; prílohy a použité skratky orientujú čitateľa v publikácii
2. (čo kam) ▶ dávať, dať niečomu nejakú polohu, smer, umiestnenie, umiestňovať, umiestniť: o. kúpeľňu na sever; balkón je orientovaný na juh; panvicu na sporáku orientujte držadlom dozadu
3. (čo, koho na čo; kam) ▶ určitým spôsobom zameriavať, zamerať, upriamovať, upriamiť pozornosť na niečo, smerovať, nasmerovať: o. politiku v prospech rodiny; je potrebné o. investorov do stredu a na východ krajiny; soft­vérová firma plánuje o. svoje aktivity na Indiu; rodičia ho orientovali na štúdium biológie, výtvarného umenia
dok. k 1 izorientovať

orientovať nedok. i dok. ‹f < l›

1. (koho, A) oboznamovať, oboznámiť s polohou niekoho, niečoho; uľahčovať, uľahčiť poznanie polohy so zreteľom na svetové strany

2. (čo) (o stavbách a pod.) umiestňovať, umiestniť, dávať, dať polohu vzhľadom na svetové strany: kostol orientovaný na východ

3. obyč. publ. (koho, čo na čo) usmerňovať, usmerniť, zameriavať, zamieriť (politicky, kultúrne, technicky a pod.): o. trh na domáce výrobky

4. (koho, A) uľahčovať, uľahčiť niekomu rozhľad, prehľad, informovať, zoznamovať, zoznámiť;

orientovať sa nedok. i dok.

1. (kde) určovať, určiť, poznávať, poznať svoju polohu: o. sa v teréne

2. (v čom) ujasňovať, ujasniť si svoje miesto, svoje stanovisko v niečom, vyznať sa, oboznamovať sa, oboznámiť sa; vžívať sa, vžiť sa, zoznamovať sa, zoznámiť sa: o. sa v živote, v situácii, v novom odbore

3. obyč. publ. (na čo) usmerňovať sa, usmerniť sa, zameriavať sa, zamerať sa: o. sa na šport, na nové postupy

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

orientovať p. usmerniť 1, 2


orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


upriamiť sa usmerniť svoju pozornosť, svoj zrak niekam, obyč. s cieľom niečo dosiahnuť • zamerať sazacieliť sa: teraz sa musíme upriamiť, zamerať, zacieliť na zlepšenie životného prostredia; upriamil svoj pohľad na ženu sediacu oprotiorientovať sa (usmerniť svoju činnosť istým smerom): výskum sa orientuje medzinárodnesústrediť sakoncentrovať sa (venovať intenzívnu pozornosť): zábavu nechal bokom, sústredil sa, koncentroval sa iba na robotukniž.: upnúť saupäť sa (venovať sústredene svoj záujem na niekoho, na niečo): jeho túžba sa upäla na cestovanie; upla oči na otcafraz.: obrátiť zrak/pohľad/reč/pozornosť: naraz akoby nič, obráti reč na iné


určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľavanapraviť: napraviť niekoho na cestuskorigovať (smer): skorigovať dráhu letu raketynastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smeromnaviesťnavodiťnasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténuupraviťnaraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlynorientovať: autá treba orientovať okolo mestazregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky

2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdiumzameraťzacieliťzried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na športorientovať: výrobu orientovať na potravinyobrátiť: obrátiť záujem na niečofraz.: priviesť na pravú/dobrú cestupriviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)


vyznať sa2 1. mať dobré vedomosti o niečom, vedieť o niečom veľa • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho): v remesle sa vyzná, remeslu rozumie; v hubách sa nevyznám, do húb sa nerozumiemovládať: históriu národa ovládaorientovať sa (vyznať sa v situácii, v polohe a pod.): v cudzom meste sa vie orientovať; orientuje sa v politikemať rozhľadmať prehľad: v literatúre má rozhľad

2. mať pochopenie pre niekoho • rozumieťchápať: vyzná sa v ľuďoch, rozumie im, chápe ich


zamerať sa usmerniť svoju činnosť istým smerom • zacieliť saorientovať sa: zamerať sa, zacieliť sa na skrášlenie prostredia; v budúcnosti sa bude podnik orientovať na zahraničných odberateľovupriamiť sa: upriamiť sa na dosiahnutie svojho cieľasústrediť sakoncentrovať sa (intenzívne): sústrediť sa, koncentrovať sa na jednu veckniž.: upnúť saupäť sa (jednostranne): upla sa na ručné práce


zamerať 1. meraním určiť: zamerať cieľ streľbyvymeraťvymedziť: vymerať, vymedziť rozlohu pozemku

2. sústrediť pozornosť na niečo • zacieliť: cvičenie zamerať, zacieliť na posilnenie svalovzried. zamieriť: zamieril pozornosť na náprotivný obloknamieriť (usmerniť istú činnosť): namieril prejav proti opozíciiorientovať: výskum orientovať iným smeromusmerniťupriamiť: svoj záujem usmernili, upriamili na mladších čitateľovobrátiť (pozornosť, záujem) • vyrátaťvypočítať (v spoj. vyrátať, vypočítať niečo iba na efekt)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

orientovať sa, -uje, -ujú nedok. i dok.

1. určovať, určiť vlastnú polohu al. polohu iného predmetu vzhľadom na svetové strany, oboznamovať sa, oboznámiť sa s terénom: o. sa podľa svetových strán, podľa hviezd, kompasu, mapy; o. sa v lese, v teréne; o. sa po pamäti (Taj.); v noci sa orientovať na mori (podľa majákov) (Kuk.);

2. (na čo) usmerňovať, usmerniť svoju činnosť, zameriavať sa, zamerať sa na niečo: o. sa na štúdium; o. sa na prácu, na výrobu; o. sa na kultúru, umenie, hudbu;

3. (v čom) vyznať sa, mať rozhľad, poznávať, poznať veci: o. sa v rôznych, zložitých otázkach, faktoch; o. sa v situácii; taký chaos, že ťažko sa bolo v ňom orientovať (Urb.)

|| orientovať

1. (čo) určovať, určiť polohu: odb. o. mapu klásť, postaviť ju tak, aby horná strana bola obrátená na sever;

2. kniž. (čo, koho na čo) usmerňovať, usmerniť, zameriavať, zamerať

Morfologický analyzátor

orientovať dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) orientujem VKjsa+; (ty) orientuješ VKjsb+; (on, ona, ono) orientuje VKjsc+; (my) orientujeme VKjpa+; (vy) orientujete VKjpb+; (oni, ony) orientujú VKjpc+;

(ja som, ty si, on) orientoval VLjsam+; (ona) orientovala VLjsaf+; (ono) orientovalo VLjsan+; (oni, ony) orientovali VLjpah+;
(ty) orientuj! VMjsb+; (my) orientujme! VMjpa+; (vy) orientujte! VMjpb+;
(nejako) orientujúc VHj+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

orientovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor