orientovať nedok. i dok. ‹f < l›
1. (koho, A) oboznamovať, oboznámiť s polohou niekoho, niečoho; uľahčovať, uľahčiť poznanie polohy so zreteľom na svetové strany
2. (čo) (o stavbách a pod.) umiestňovať, umiestniť, dávať, dať polohu vzhľadom na svetové strany: kostol orientovaný na východ
3. obyč. publ. (koho, čo na čo) usmerňovať, usmerniť, zameriavať, zamieriť (politicky, kultúrne, technicky a pod.): o. trh na domáce výrobky
4. (koho, A) uľahčovať, uľahčiť niekomu rozhľad, prehľad, informovať, zoznamovať, zoznámiť;
orientovať sa nedok. i dok.
1. (kde) určovať, určiť, poznávať, poznať svoju polohu: o. sa v teréne
2. (v čom) ujasňovať, ujasniť si svoje miesto, svoje stanovisko v niečom, vyznať sa, oboznamovať sa, oboznámiť sa; vžívať sa, vžiť sa, zoznamovať sa, zoznámiť sa: o. sa v živote, v situácii, v novom odbore
3. obyč. publ. (na čo) usmerňovať sa, usmerniť sa, zameriavať sa, zamerať sa: o. sa na šport, na nové postupy