orientácia -ie ž. orientovanie sa (význ. 1 3): zemepisná o., mať zlú o-iu; kultúrna o.; uviesť čísla na lepšiu o-iu;
orientačný príd.: o-á mapa; šport. o. beh; o. údaj;
orientačne prísl.
orientácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
orientácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. ▶ určovanie, určenie, znalosť polohy v teréne: prirodzená o. živočíchov v priestore; porucha orientácie; mať dobrú, zlú orientáciu; stratiť orientáciu; bedeker umožňuje presnú orientáciu v meste; Je neuveriteľné, ako orientácia v priestore závisí od zraku. [D. Dán] ▷ voj. taktická orientácia určenie nepriateľskej a vlastnej situácie v teréne; geod. topografická orientácia určenie umiestnenia v priestore podľa mapy a kompasu; geogr. orientácia mapy natočenie mapy do polohy súhlasnej so svetovými stranami 2. iba sg. i odb. (i na čo) ▶ umiestňovanie, umiestnenie, poloha predmetu vzhľadom na svetové strany, orientovanosť: o. stavby, miestnosti; o. na sever, na juh; meniť orientáciu vesmírnej sondy; táto odroda viniča sa pestuje na miernych svahoch s východnou orientáciou 3. (i na čo) ▶ zacielenie, ráz činnosti; myšlienkové, ideové zameranie, smer: politická, názorová o.; kultúrna, umelecká o.; jednostranná o. na jadrovú energiu, na výrobu automobilov; formovanie hodnotovej orientácie mladých ľudí; banka informovala o zámere zmeniť doterajšiu podnikateľskú orientáciu ▷ psych., biol. heterosexuálna orientácia pohlavná príťažlivosť jedinca k partnerom opačného pohlavia; homosexuálna orientácia pohlavná príťažlivosť jedinca k partnerom toho istého pohlavia; bisexuálna orientácia pohlavná príťažlivosť jedinca k partnerom oboch pohlaví 4. (i v čom) ▶ dobrá znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich, informovanosť, orientovanosť: o. v obchodnej politike; o. v terminológii; racionálna o. medzi viacerými možnosťami; prehnane verí vo vlastnú orientáciu v problémoch; brožúra môže prispieť k lepšej orientácii v právach a povinnostiach voliča ◘ fraz. často iron. len pre tvoju/vašu orientáciu vsuvka v reči, ktorou hovoriaci chce niekoho upozorniť na mylný úsudok, pre tvoje, vaše poučenie
orientácia -ie ž. ‹f < l›
1. určovanie, určenie, znalosť polohy: odb. topografická o. určenie stanoviska podľa mapy a kompasu; voj. taktická o. určenie nepriateľskej a vlastnej situácie v teréne; operačná o. štábu; mat. o. krivky, rovinného útvaru stanovenie smeru pohybu po nej, po jeho obvode
2. umiestňovanie, umiestnenie, poloha predmetu vzhľadom na svetové strany: o. mapy; o. stavieb; biol., ekol. zmena pozície organizmov al. orgánov ako reakcia na vonkajší podnet (napr. svetlo, teplo)
3. obyč. publ. (na čo) (politické, kultúrne a i.) zameranie: o. na ťažký priemysel, na abstraktné umenie; psych. sociálna, sexuálna o.
4. oboznámenie sa s niečím, orientovanosť, informovanosť
5. chem. usporiadanie makromolekuly (na zlepšenie mechanických vlastností plastických látok);
orientačný príd.: o-é číslo domu určujúce poradie domu na ulici; o-é smerové tabuľky; šport. o-é preteky, o. beh športová turistická súťaž, v ktorej sa hodnotí presný, účelný a rýchly pohyb neznámym terénom podľa mapy a buzoly; škol. o-á skúška majúca ukázať základné vedomosti žiakov; biol. fóbické lokomočné o-é pohyby;
orientácia 1. p. smer 1 2. p. rozhľad 1
prehľad 1. celkové dobré poznanie niečoho • orientácia: mať v niečom prehľad, orientáciu • rozhľad (dobré vedomosti o veci): umelecký rozhľad • obzor • horizont: mať široký obzor, horizont
2. zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: prehľad dejín literatúry • konspekt (krátky, obsažný prehľad): konspekt prednášky • sylabus (stručný prehľad): vypracovať sylabus • výpis • výpisok • výťah (zhustený prehľad): výpis, výpisok, výťah z článku • rešerš (prehľad údajov na istú tému) • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia
rozhľad 1. dobrá znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich • obzor • horizont: mať široký, úzky rozhľad, obzor, horizont • orientácia: bol známy svojou dobrou orientáciou • prehľad: mať o niečom prehľad
2. p. výhľad 1
smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smer • ráz • charakter • povaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakteru • trend (celkový smer vývinu): svetový trend • kurz (vopred určený smer): politický kurz • orientácia: kultúrna orientácia • prúd: nové myšlienkové prúdy
2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smerom • strana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky strany • expr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme? • kurz: kurz lietadla
3. p. sloh 1
orientácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. určenie vlastnej polohy al. polohy iného predmetu vzhľadom na svetové strany; schopnosť orientovať sa v teréne: mať dobrú o-iu; stratiť o-iu; geografická o. vyznanie sa v určitom teréne, oboznámenie sa s určitým územím;
2. smer, zameranie niečoho; usmernenie činnosti v istej oblasti: politická o., ideová, kultúrna, umelecká o., o. na ťažký priemysel;
3. vyznanie sa v niečom, rozhľad: uvádzať niečo (napr. čísla, technické údaje ap.) pre (lepšiu) o-iu; získať rýchlu o-iu v niečom;
orientačný príd.
1. slúžiaci na miestne, terénnu orientáciu: o-á tabuľa, o-á mapa, o. bod, o-á schopnosť, o. zmysel (u ľudí i zvierat); geogr. o-á buzola;
2. slúžiaci na oboznámenie sa, vyznanie sa, oboznamujúci: o-é dáta, čísla, údaje, o-á metóda