orgován -u m. veľký ker s bohatými strapcami fialových al. bielych voňavých kvetov, bot. Syringa;
orgovánový príd.: o-á vôňa, farba
orgován -nu pl. N -ny m.
orgován -nu pl. N -ny m. ⟨maď ‹ tur. ‹ perz.⟩ ▶ opadavý ker al. menší strom z čeľade olivovitých s jednoduchými listami a strapcovitými kvetmi bielej al. fialovej farby pestovaný v parkoch a záhradách, využívaný vo voňavkárstve: rozkvitnutý o.; kytica, vetvička orgovánu; chodník medzi orgovánmi; V ostrom povetrí, ešte prestúpenom jarnou vlhkosťou, vonia orgován a jazmín. [V. Švenková] ▷ bot. orgován obyčajný Syringa vulgaris; orgován Jósikov Syringa josikaea
orgován, -u m. záhr. ozdobný ker z čeľade olivovitých;
orgovánový príd.: o. ker; o-á vôňa; o-á farba fialová
orgován m. (orgovian) čiast. strsl, zsl, zried. vsl ozdobný krík, bot. orgován obyčajný (Syringa vulgaris): Nalámem ťi s teho bieleho orgovánu (Dol. Lehota DK); Ak páchne tod orgován! (Kameňany REV); Orgován a gbeza, to je jenno a to isté (Návojovce TOP); A vón mál ten krásní ščepení orgován (Brezová p. Brad. MYJ); orgovian kvitňe (Niž. Šuňava POP)