organický príd.
1. týkajúci sa organizmu (význ. 1), orgánu (význ. 1), ústrojný, op. anorganický: o-á príroda; o-é zlúčeniny látky obsahujúce uhlík; o-á chémia zaoberajúca sa zlúčeninami uhlíka; o-é poruchy srdca
2. vzájomne spätý, tvoriaci zložku usporiadaného celku; prirodzene súvisiaci s takým celkom: o-á časť, jednota; o. postup;
organicky prísl.: o. súvisieť;
organickosť -i ž.
organický [-n-] -ká -ké príd.
organicky [-n-] prísl.
organický [-n-] -ká -ké príd. 1. biol., chem. ▶ majúci živočíšny al. rastlinný pôvod, ústrojný; súvisiaci s rastlinným al. živočíšnym organizmom; op. anorganický: organická chémia vedecká disciplína zaoberajúca sa schopnosťou atómu uhlíka utvárať rozličné reťazce a viacnásobné väzby; organická látka, molekula, zlúčenina; organické farbivo; rozklad organického odpadu; laky obsahujúce organické rozpúšťadlá; sledovať pomer organických zložiek v pôde; prípravok rozpúšťa tukové a iné organické usadeniny v potrubí 2. poľnohosp., potrav. ▶ majúci prírodný základ; založený na používaní prírodných látok, neobsahujúci umelé chemické zložky (umelé hnojivá, látky na ničenie burín, hmyzu a pod.), prírodný: o. produkt; organická potravina; podporiť rozvoj organického poľnohospodárstva 3. biol., lek. ▶ vzťahujúci sa na organizmus, súhrn všetkých telesných orgánov zabezpečujúcich životné funkcie: o. pôvod ochorenia na základe dokázateľnej príčiny; organická choroba, porucha; problémy so srdcom môže spôsobovať organická chyba 4. archit. ▶ inšpirovaný účelnosťou, funkčnosťou a prirodzenosťou prírody: organická architektúra; projekt nových organických domov 5. eltech. organická dióda emitujúca svetlo ▶ dióda konštrukčne založená na aktívnej elektroluminiscenčnej vrstve organických molekúl, skr. OLED 6. 2. st. -kejší ▶ tvoriaci zložku usporiadaného celku; prirodzene súvisiaci s celkom, ústrojný: človek je organickou súčasťou prírody; diaľnica by mala byť organickým doplnkom krajiny; myslenie a jazyk tvoria jednotný o. systém
organicky [-n-] prísl. 1. biol., chem. ▶ charakteristicky pre životné procesy v prírode; so zreteľom na to, prostredníctvom toho, čo je organické, čo má živočíšny al. rastlinný pôvod; op. anorganický: o. viazané kyseliny, minerálne látky; slama je ľahko dostupná, dokonale recyklovateľná a o. rozložiteľná 2. poľnohosp. ▶ s využitím prírodných látok, bez umelých chemických zložiek (umelé hnojivá, látky na ničenie burín, hmyzu a pod.), prírodne: o. pestované plodiny; krmivá určené pre o. chované zvieratá; o. hospodáriaca farma; pôdu obrábajú o. 3. archit. ▶ v duchu organickej architektúry, smeru inšpirovaného prírodou: o. stvárnený areál kúpaliska; o. tvarovaný pracovný stôl; o. riešená stavba 4. 2. st. -kejšie ▶ prirodzene súvisiac s celkom, vhodne, ústrojne: o. začleniť zeleň do krajiny; objekt je o. doplnený prístavbou; fakty navzájom o. súvisia; televízia organickejšie prepojí prvý a druhý program; Celkom organicky do zvuku kapely zapadla nápaditá trúbka. [DF 2006]
organický príd. ‹g› (op. anorganický)
1. majúci živočíšny al. rastlinný pôvod, ústrojný (op. neústrojný): geol. o-é usadeniny vzniknuté činnosťou živočíchov al. rastlín; chem. o-á chémia zaoberajúca sa prvkami a zlúčeninami obsahujúcimi uhlík; o-á látka, zlúčenina; o-á analýza časť analytickej chémie skúmajúca zloženie organických zlúčenín
2. týkajúci sa orgánu 1, organizmu: lek. o-á choroba spôsobená morfologickou zmenou na orgáne; o-á chyba (op. funkčná); psych. o-é pocity orgánové
3. tvoriaci zložku štruktúry celku, účelne usporiadaný, vzájomne sa dopĺňajúci, vhodne, ústrojne, primerane použitý, zaradený: o. celok; o-á súčasť; o-á architektúra moderný smer usilujúci sa o harmonizáciu stavieb a prírody; práv. o-á teória rozdeľujúca právo na súkromné a verejné;
organicky prísl.;
organickosť -ti ž.
organicky p. vhodne 1
organický 1. týkajúci sa živočíšneho al. rastlinného organizmu (op. anorganický): organická hmota, príroda • ústrojný (op. neústrojný): ústrojné látky • prírodný (op. priemyselný, umelý): organické hnojivo • živý (op. neživý): živé tvorstvo
2. vzájomne spätý, tvoriaci zložku usporiadaného celku; súvisiaci s usporiadaným celkom • ústrojný: organický, ústrojný celok; ústrojný prvok štruktúry • prirodzený: organický, prirodzený dôsledok niečoho
3. týkajúci sa orgánu ako časti živého organizmu • biologický: organická, biologická porucha srdca
vhodne 1. vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom • primerane: vždy sa vie vhodne, primerane vyjadriť • náležite • kniž. adekvátne: náležite, adekvátne postupuje pri riešení problému • ústrojne • organicky: stavba ústrojne, organicky zapadá do prostredia • nár. poručne (Timrava)
porov. aj vhodný
2. vo vhodnom čase, v pravý čas • vhod: prišiel si práve vhodne, vhod
vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súci • príhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanie • primeraný: nájsť primerané slová • adekvátny: adekvátny výraz • ústrojný • organický: organický postup • kniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedky • vyhovujúci • zodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkam • výstižný: výstižné prirovnanie • priliehavý: priliehavý argument • náležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri práci • kniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosť • svedčný (ktorý svedčí): svedčný účes • kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácu • vítaný: vítaná zmena • príležitý: príležitá chvíľa (Urban) • zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský) • zastar. radný: takýto postup nie je radný
p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný
zákonitý 1. vyplývajúci z nevyhnutných súvislostí javov • logický: zákonitý, logický proces • organický: organický postup • pravidelný: pravidelné striedanie dňa a noci
2. p. zákonný
1. súvisiaci s rastlinným al. živočíšnym organizmom, ústrojný: o-á bytosť, o. život, o-á príroda, o-á hmota; chem. o-á chémia časť chémie, ktorej predmetom sú zlúčeniny uhlíka: o-é látky chemické zlúčeniny obsahujúce uhlík; poľnohosp. o-é zvyšky z rozpadu rastlinných a živočíšnych organizmov; o-é zlúčeniny, kyseliny, hnojivá;
2. tvoriaci usporiadaný celok, vzájomne spätý, prirodzene z niečoho vyplývajúci, s niečím súvisiaci: o-á súvislosť, jednota, o. celok; o-é začlenenie v celku; (Mráz); o-á časť niečoho;
organicky prísl. k 2: o. spojený, o. súvisieť