organ -a m. najväčší z hud. nástrojov založený na využití tlaku vzduchu, kt. po stisnutí klávesov rozozvučí píšťaly: chrámový, koncertný o., hrať na o-e;
organový príd.: o. koncert
orgán -u m.
1. časť organizmu s osobitnou funkciou, ústroj: sluchový o., rečové o-y; rastlinné o-y
2. zložka ver. správy, polit. organizácie ap. majúca istú funkciu: zákonodarné, politické o-y, o. štátnej správy
3. osoba poverená výkonnou mocou: kontrolný, bezpečnostný o.
4. noviny, časopis istej polit. al. hosp. ustanovizne;
orgánový príd. k 1
organ -a m. ‹g›
1. hud. nástroj (pre chrámy a koncertné siene) tvorený sústavou perných a jazýčkových píšťal rozoznievaných prúdom vzduchu: pneumatický (vzduchový), elektrofonický o.
2. čo pripomína organ: geol. geologický o. zvislé vreckovité priehlbne vzniknuté koróziou vápenca pozdĺž puklín a zlomov;
organový príd.: o. koncert; o. mech
orgán -u m. ‹g›
1. biol. ústroj mnohobunkových organizmov, časť tela špecializovaná na vykonávanie určitej funkcie, ústrojenstvo: telesné, pohlavné o-y; o. asimilácie, výživy
2. noviny, časopis hospodárskej al. politickej organizácie
3. čast. mn. o-y inštitúcia, zbor, korporácia s príslušnou právomocou, ktorá niečo riadi, o niečo sa stará a pod.: štátne, odborové o-y
4. odb. osoba poverená výkonnou mocou; bezpečnostný, dozorný, dopravný o.;
orgánový príd.: lek. o-á patológia, fyziológia; psych. o-é pocity ktorými si uvedomujeme svoj telesný stav (napr. hlad), organické
orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje
2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúcia • ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne • inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii • aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát • stolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto
3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa
pohlavie 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích) • rod: dieťa mužského pohlavia, rodu
2. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo • pohlavný orgán • prirodzenie • ohanbie • rodidlá (ženské pohlavie)
organ, -a m. klávesový hudobný nástroj (v chrámoch a koncertných sieňach), na ktorom vznikajú tóny vháňaním vzduchu do píšťal: hrať na o-e; mohutné akordy o-a (Pláv.); hlas ako o. mohutný, silný; pren. o-y lietadiel (Žáry) hučanie leteckých motorov;
organový príd.: o-á píšťala; o. koncert
orgán, -u m.
1. biol. ktorákoľvek časť živočíšneho al. rastlinného tela určitého tvaru s osobitnou funkciou, ústroj: telesné o-y, zažívacie, dýchacie o-y, sluchový, zrakový, o., rečové o-y, zmyslové o-y; vegetatívne o-y, pohlavný o., rozplodzovacie o-y;
2. výkonný úrad al. výkonný úradník verejnej správy, podniku, korporácie ap.: bezbečnostný o., štátne, vládne, zákonodarné, verejné, súdne o-y; stranícky, politický, hospodársky o.; p. ľudovej správy; o. Verejnej bezpečnosti; nadriadený, miestny, pomocný o., úradný, kontrolný, výkonný o.; výkupný o.;
3. noviny, časopis nejakej politickej strany, nejakej inštitúcie al. skupiny: Pravda, orgán ÚV KSS;
orgánový príd. k 1: o-á porucha, zmena
(jeden) organ; (bez) organa; (k) organu; (vidím) organ; (hej) organ!; (o) organe; (s) organom;
(tri) organy; (bez) organov; (k) organom; (vidím) organy; (hej) organy!; (o) organoch; (s) organmi;
(jeden) orgán; (bez) orgánu; (k) orgánu; (vidím) orgán; (hej) orgán!; (o) orgáne; (s) orgánom;
(štyri) orgány; (bez) orgánov; (k) orgánom; (vidím) orgány; (hej) orgány!; (o) orgánoch; (s) orgánmi;