orať orie orú nedok. obracaním pomocou pluhu kypriť, rozrývať: o. pole, roľu pluhom, traktorom; hlboko o.
● expr. o. na niekom zle zaobchádzať s niekým;
opak. orávať -a
orať orie orú or! oral orúc orúci oraný oranie nedok.
orať orie orú or! oral orúc orúci oraný oranie nedok. 1. (čo; ø) ▶ rozrývať, obracať pôdu pluhom, aby sa skyprila, obyč. pred sejbou al. po zbere úrody: o. roľu, pôdu; kedysi roľníci orali s koňmi, s volmi; na poli orie traktor; Včas sa akosi začalo orať, v marci sa vyťahovali pluhy. [A. Habovštiak]; Do smrti budem orať, brániť a oborávať, kosiť alebo zvážať a znovu orať strnisko. [V. Šikula] 2. expr. (na kom) ▶ utláčať niekoho, zle zaobchádzať s niekým: môže si ďalej porušovať zákony a orať na občanoch; orú na obyčajných bezbranných ľuďoch; ohovárame, orieme na druhom; o. na sebe nedáme; Keby ste tak mohli, vy by ste aj orali na mne! [L. Ťažký] ◘ parem. kto hlboko orie, zlato vyoráva hlboká orba (kyprením pôdy, ničením škodcov) zabezpečuje dobrú úrodu; neorie, neseje, samo sa mu rodí o človeku, ktorý má ľahké živobytie ▷ opak. orávať -va -vajú -val: ako dvanásťročný som sám orával pole; dok. ↗ zorať
orávať ↗ orať
dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať
domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať
orať obrábať pluhom • poet. plúžiť: v pote tvári oral, plúžil nevlastné pole
podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami • expr.: podkušiavať • podkušovať • podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka • dráždiť • popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje • expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú • expr.: zapárať • zadierať • zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat • prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší • expr.: zabŕdať • dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich • doberať • doberať si • naberať • expr.: dopaľovať • dotierať • dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami • expr. začínať: Nezačínaj stále! • expr.: štúrať • štipkať • hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou • hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja • hovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil • provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti • expr.: badúriť • badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine • štvať • huckať • nár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)
orať, orie, orú, rozk. or nedok. (čo i bezpredm.) mechanicky spracúvať pôdu, rozrývať, obracať pôdu pluhom, aby sa zušľachtila, skyprila: o. brázdu, roľu; o. na koňoch, na kravách, na voloch; o. pluhom, traktorom; o. na poli, hlboko o. zem; o. pod kapustu, pod repu ap. pole, kde sa bude sadiť kapusta al. siať repa; pren. Čas nový ide orať brázdu novú (Kost.) nastávajú nové, zmenené pomery. A orú moria parolode ťažké (Jes.) plavia sa.
● expr. o. na niekom utláčať niekoho, zle zaobchádzať s niekým; nosom orie oblaky (Tim.) chodí pyšne, namyslene; Neorie, neseje, samo sa mu rodí (úsl.) o človeku, ktorý má ľahké živobytie;
opak. orávať, -a, -ajú;
dok. zorať
orať nedok. csl obracať pôdu pluhom, kypriť, rozrývať: Na kravách sä oralo, furmaňilo (Žaškov DK); Pluh zme maľi aj dvojak, čo naraz dve brázdi zachiťiu̯, ked oraľi (Devičie KRU); Dobre sa na zimu ore (Dol. Srnie NMV); Zostal som najstarší doma, no trápel, oral, vozel (Podmanín PB); Dakedi śe oralo z drevenim pluhem (Dl. Lúka BAR); Perše oral scerňiska, daraz išče i križi buľi na poľu, a už oral kolo križoch (Brezina TRB) L. pletko oraťi (Cinobaňa LUČ), orat mieu̯ko (Hlboké SEN) - plytko; oraď do skladu (Košťany n. Tur. MAR), orad ve sklat (Dol. Súča TRČ) - smerom do stredu role; orad v rozhon (Hlboké SEN) - smerom od stredu role; orad na brázde (Trakovice HLO) - od kraja role k stredu; orat na rúzno (Štefanov SEN) - proti stredu; orat na jasénku (Skalica) - hlboko (pred zimou); oraď na jeden víprach (Vieska n. Žit. ZM) - orať celý deň s obedňajšou prestávkou na nakŕmenie koní na mieste orby, v poli F. ňič preto, že umrem, kriu̯skie pluhi budú oraď ďäľej (Krivá DK) - život a práca pokračujú aj po smrti človeka; kozi mu orú a capi bráňia (Rim. Píla RS) - iron. o nedbanlivom, ľahkomyseľnom gazdovi; na mne najvádz orali (Častá MOD) - využívali ma, veľa si dovoľovali; oraď bi sťev na mňe (Lapáš NIT) - zle zaobchádza so mnou, je ku mne krutý; oral nosom (Bošáca TRČ) - spadol na nos, na tvár; orávať opak.: Tam na vrchu, tam orávaľi zeme (Zem. Dedina TRS); Pre_ciaťin žita sa orávalo tri rás (Lišov KRU)
orávať p. orať
orať ndk (čo, komu, na čom) pluhom rozrývať, obracať pôdu, aby sa skyprila: pakli by ktery oral zemie czyze a byl by od nich stawen (ŽK 1473); pre premenowaneho pana Jakuba Kubinskeho dopustil sem, abi chudi lidia geden den gemu orali (L. SIELNICA 1566); Janko Czipkess a geho potomci (majú) požiwati, orati, syati tu swogu slobodnu zem (JELŠAVA 1597); Janči Mandlene, sestre swogeg, neb swagru Sswirikowi ssinkowal ssest dnj orati (BÁTOVCE 1605); lepssie gest dne nedelniho oraty nežly na krčme zraty (TC 1631); pany Borcsiczky Andraška vzdiczky bola v dome bolessovskem y zeme orala (TRENČÍN 1734); y to, cžo (nevesta) doklada, že kdo orie a sege, ten y žaty musj, owssem, ale Gaborowy bolo dobre orat z mogim pluhom a užitky wsseczke prigimat (PUKANEC 1767); x. pren pry weljkem dwore každi sobe ore, chtegic gratiu ziskat (BV 1652) zalieča sa; konečne zubategšá gedna (sviňa) prigduce a guž okolo ništ nenalézagíce, to, čo (opilec) pod papulú mal, dosahúwala a tak mu zubámi po braďe, po lícách orala (BU 1795) škrabala ho; po chrbte mem oralj oračj a dluhoke prehanelj brazdj (CS 18. st) veľmi ma trápili F. teži se psum orat, ciganum žat, kauklyrum twrde mlatit (DuH 1723) kto nie je zvyknutý robiť nejakú prácu, nedokáže to; neosožy mnoho orat, mať penezi mnoho (GV 1755) všetkého veľa škodí; neoral, nesel, preca byl vesel (KC 1791); neorem, nesegem, samo sa mi rodí (PV 18. st) o človekovi, kt. má ľahký život; -ávať frekv: (svedok vypovedá) ze ty zaloznice z otczem swym orawali (TRENČÍN 1575); o tom sem swedom, že si zeme pod Machnaczom z tegto strany Patrowanie orawalj a zasiewali (P. LEHOTA 1652); nepamata fatens, že bi bol kdo z Ledniczanow (pasienky) predtim orawal (TRENČÍN 1692); chrastiny pany fararge dopustily powirabat a na oracze zeme obratit, na kterich y fatens orawal (DOMANIŽA 1720); (svedok) chodjewagjc na panskuo orawal tuže zem (ZÁTURČIE 1761)