oračka ž. i ž. pomn.
1. strsl, zsl obrábanie zeme pluhom, oranie, orba: Tej jari bola planá oračka (Bobrovec LM); Dňez bola ťašká oračka (Tek. Trsťany LVI); Orački sa už rozbehli (St. Turá NMV); Najhoršié, ket ti kvón pri oračke opratu chitá (Bošáca TRČ)
L. oračka na seba (Pov. Bystrica) - spôsob orania, pri ktorom ľudia ťahajú pluh; plitká oračka (Dubová MOD) - nie príliš hlboká (po žatve)
F. čín je taššá oračka, tín buďe aj klas tašší (Bošáca TRČ) - čím poctivejšie sa obrobí pôda, tým bude lepšia úroda
2. čas, obdobie orania: Oračka prišla, treba orať (Košťany n. Tur. MAR); Už_e pochistaní na oračku (Trakovice HLO); Ked orački nastaľi (V. Šariš PRE)
3. stroj na oranie: Ťaško sa tu orávalo, kím ňeprišiel Jošt, ten mau̯ orački (Slov. Pravno MAR); Mal donfovú mašinu - oračku (Blatné MOD)